Veriaci v Novej Dedinke sa tešia, po 800 rokoch majú nový kostol

„Je to nádherné dielo a viem, že zodpovedá dlhodobej túžbe veriacich v tejto obci. Nech je Pán oslávený,“ povedal arcibiskup Zvolenský o novom kostole, na ktorý tu veriaci čakali osemsto rokov.

Stáročia im slúžil malý kostolík z 12. storočia, ktorý však kapacitne nestačil a stál mimo obce, tak sa v 70. rokoch 20. storočia začala na bohoslužobné účely využívať bývalá málotriedka.

BOŽIE PLÁNY

Ešte v roku 2003 Ján Pavol II. požehnal základný kameň na nový kostol. Po štrnástich mesiacoch výstavby dojatí miestni veriaci čakali na jeho slávnostné otvorenie. Kľúč od kostola odovzdal zástupca stavebnej firmy Mário Stiglicz, ktorý sa poďakoval za vzácnu príležitosť a prejavenú dôveru.

„Bol to pre nás obrovský záväzok, pretože sa na to čakalo dvadsať rokov. Ja som videl maketu kostola, keď som ešte chodil na prípravu na birmovku. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že sa realizácia niekedy dostane do mojich rúk,“ pousmial sa nad Božími plánmi Mário Stiglicz, ktorý aj pochádza z Novej Dedinky.

VYVÝŠENÉ MIESTO

Kostol odomkol a  otvoril farár farnosti Veľký Biel-Nová Dedinka Gabriel Klenko, ktorý pripomenul, že všetci sme živé kamene Cirkvi, a priznal, že jemu zo srdca práve spadol veľký kameň. Arcibiskup Zvolenský v homílii použil obraz Zacheja, ktorý vyliezol na strom, aby videl Ježiša.

„Aj my sme malí a krehkí a potrebujeme strom, vyvýšené miesto, aby sme mohli jasne hľadieť na Boha. Kostol by mal byť naším stromom, aby sme vystúpili vyššie z  každodenného života. Mal by sa stať rozhľadňou na Pána.“

Mali by sme byť podobní Zachejovi. „Svätá zvedavosť a túžba by mala zachytiť aj nás. Aby sme videli toho, kto nám môže dať život za hranicami pozemského.“

Arcibiskup Stanislav Zvolenský po homílii a litániách vložil do oltára relikvie sv. Filipa a Jakuba, patrónov kostola. Snímka: Monika Šimoničová

VLOŽENIE RELIKVIÍ

Po homílii a speve Litánií k svätým arcibiskup vložil do oltára relikvie sv. Filipa a Jakuba a pomazal oltár na piatich miestach podľa počtu Ježišových rán, ktoré nazval „majákmi milosrdenstva“.

Práve počas tohto obradu sa udiala zvláštnosť, na ktorú nás upozornila kostolníčka Mirka: „Od začiatku slávnosti nešla elektrika, ale keď sa mazal oltár, nachvíľku sa zapla. V sakristii sme si uvedomili, že je to symbolické, lebo Pán Ježiš prichádza.“

Farníčka Silvia dopĺňa, že hoci im výpadok elektriky a aj prítomné kamery spôsobili stres, „Pán dokázal, že preňho to nie je zábrana, aby konsekrácia prebehla“.

AKO JEDNO SRDCE

Dobrovoľník a animátor Martin sa tiež veľmi teší z nového kostola. „Je centrom obce. Už ho vidno, lebo starý kostolík ľudia často prehliadli. Teraz už vedia, že máme kostol. A už aj počujú, dovolili nám zvoniť šestnásť sekúnd,“ pousmeje sa.

Výstavba kostola a príprava jeho posviacky farníkov podľa slov dobrovoľníčky Silvie zjednotila a začali byť či biť ako jedno srdce. Bolo to cítiť aj po skončení slávnosti pred kostolom a na spoločnom agapé.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.