Vieme, ako vyzerali svätí košickí mučeníci

Košická arcidiecéza 30. apríla zverejnila takmer stopercentnú podobu tvárí svätých Marka Križina, Štefana Pongráca SJ a Melichara Grodeckého SJ. Tento netradičný projekt pripravila pri príležitosti jubilejného roka 400. výročia mučeníckej smrti košických mučeníkov. Rekonštrukcia vznikla prostredníctvom antropologického skúmania a digitalizáciou pozostatkov umučených kňazov. Na projekte sa podieľal medzinárodný forenzný tím, ktorý výsledky prezentoval na pôde košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity.

Vyše 90-percentná podoba

Na spoločnej vedeckej práci robili odborníci zo Slovenska i z Česka, ktorí spolupracovali so slovenskou provinciou Spoločnosti Ježišovej a Ostrihomskou arcidiecézou. Konečnú rekonštrukciu tvárí mučeníkov vykonal uznávaný brazílsky 3D dizajnér Cicero Moraes, ktorý realizoval aj podobu tváre svätého Antona Paduánskeho či svätej Zdislavy z Lemberku. Na košickú prezentáciu však nemohol prísť.

Jedným z členov forenzného tímu bol odborník na 3D skenovanie Jiří Šindelář. Pripomenul, že spôsob, ktorý Cicero Moraes využíva na rekonštrukciu tváre, je viac vedou než umením. „Podoba tváre na viac ako 90 percent zodpovedá realite, zostávajúcich desať percent už je potom účes, farba vlasov či farba očí, čo sú informácie, ktoré bez zložitých analýz DNA a ďalších údajov nemáme šancu zistiť,“ uviedol Jiří Šindelář.

Skúmali zhodu s historickými opismi

Kostrové pozostatky troch košických mučeníkov sú uložené v relikviároch v Trnave a v maďarskom Ostrihome. Tam ich počas jedného dňa skúmali slovenskí antropológovia a zosnímali českí experti. Účelom antropologickej obhliadky bolo aj zistenie, nakoľko stopy po zraneniach korešpondujú s historickými popismi o mučení. Skúmanie okrem obmedzeného času komplikovali chýbajúce časti kostier ako napríklad rebrá. Ale tiež pravdepodobné pomiešanie niektorých kostí mučeníkov.

„Napríklad u Štefana Pongráca sme zistili poranenia na temennej kosti na ľavej strane, čo mohlo byť po nejakom bodnutí do hlavy, a poranenie v oblasti krku. V podstate však ani u jedného sme nenašli vyslovene zranenia, ktoré by jednoznačne hovorili o príčine úmrtia. Skôr je predpoklad, že zranenia boli charakteru, keď oslabili telo, a oni postupne umierali,“ priblížila Michaela Dörnhöferová z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Na pozostatkoch Melichara Grodeckého objavili stopy naznačujúce posmrtné odrezanie hlavy. U Mareka Križina išlo o prasklinu na ľavej lopatke, čo mohlo byť spôsobené hrotom kopie.

Obhliadka potvrdila brutalitu

Cirkevný historik Peter Zubko vysvetlil dôvod konania celého projektu, vysvetlil stručné historické reálie a príbeh mučeníckej smrti, ako aj ostatkov umučených kňazov. Skonštatoval, že antropologická obhliadka potvrdila brutalitu a krutosť páchateľov, pričom tieklo veľa krvi. „Dosvedčuje to, že nešlo o náhodnú smrť alebo nejaké spontánne zabitie, bola to úmyselná vražda, ktorá trvala hodnú chvíľu,“ ozrejmil cirkevný historik.

Podľa košického arcibiskupa metropolitu Bernarda Bobera projekt pomohol sprítomniť troch košických mučeníkov a priblížiť ich osud aj odkaz, pričom ich reálna podoba môže slúžiť aj ako inšpirácia pre ďalšie umelecké stvárnenie. „Naozaj, nazreli sme do skutočných udalostí aj na skutočných hrdinov. Je to na vyzdvihnutie týchto veľkých mužov a aj 400. výročia tejto udalosti,“ uviedol košický arcibiskup. Zároveň vyjadril radosť, že sme sa s pomocou vedy dostali k verným podobám tvárí troch mučeníkov.