Vnímajme kresťanstvo na Slovensku v európskych súvislostiach

Pred niekoľkými dňami (18. apríla) bol zverejnený záverečný dokument kontinentálneho zhromaždenia synody, ktoré sa konalo vo februári tohto roku v Prahe.

Zúčastnili sa na ňom zástupcovia jednotlivých biskupských konferencií vrátane Slovenska.

Z tohto dôvodu záverečný dokument ponúka možnosť vnímať kresťanstvo na Slovensku v širších európskych súvislostiach.

Prvýkrát v dejinách Európy

Dvojjazyčný – taliansko-anglický dokument sa skladá z úvodu, dvoch nosných kapitol, malej kapitoly venovanej perspektívam a prioritám a zo záverečnej poznámky biskupov.

V úvode sa konštatuje, že je to prvýkrát v dejinách Európy, keď sa Boží ľud – biskupi, kňazi, diakoni, zasvätené osoby a laickí veriaci - zhromaždil v atmosfére vzájomného počúvania a dialógu, modlitby a načúvania Božieho slova.

Cieľom predstaveného dokumentu je ponúknuť súhrn pre celocirkevné synodálne zhromaždenie, ktoré sa uskutoční v októbri 2023 v Ríme.

Európske kresťanstvo nesie v sebe poklad dvoch veľkých tradícií – latinskej a východnej.

Starý kontinent charakterizuje rozmanitosť nielen krajín bývalého Východu a Západu, ale aj severu a juhu, krajín s katolíckou väčšinou a krajín, kde katolíci tvoria výraznú menšinu.

Niektoré štáty sú vystavené obrovskému prílivu migrantov. Avšak najväčšou výzvou je vlna sekularizmu, ktorej čelia všetky krajiny Európy.

Uvedomenie si záväzkov, ktoré vyplývajú z krstu

V prvej nosnej kapitole pomenovanej Kráčať s Kristom, naplnení jeho Duchom sa vyzdvihuje nevyhnutnosť vnútorného a vonkajšieho obrátenia, ktorého cieľom je pripodobnenie sa a spoločenstvo s Kristom.

Východiskom je znovuuvedomenie si veľkosti sviatosti krstu.

„Musíme uznať a znovu potvrdiť našu spoločnú krstnú dôstojnosť ako základ obnovy života a služby v Cirkvi. Každý pokrstený si musí viac uvedomiť svoju identitu, dôstojnosť a povolanie v Kristovi,“ pripomína príspevok účastníkov zo Škótska.

V Európe si spoločenstvo veriacich uvedomuje výzvu byť misijnou Cirkvou.

Práve rozmanitosť európskeho kontinentu je záväzkom pre dialóg s jednotlivými kultúrami, s veriacimi ostatných kresťanských spoločenstiev ako aj so sekulárnou spoločnosťou.

Od účastníkov z Nemecka, Írska a severských krajín zazneli požiadavky na väčšiu transparentnosť vnútri Cirkvi pri riešení chýb a prípadov zneužitia.

Podpora rodiny a manželstva

Viaceré príspevky sa zamerali na podporu rodiny a manželstva.

Z prostredia Slovenska a Maďarska sa poukázalo na to, že „najdôležitejším miestom formácie je rodina, ktorá je v kríze z rôznych dôvodov, a preto je potrebné klásť dôraz na pastoračné úsilie smerom k rodinám“.

Nechýbala ani pozornosť úlohe žien a mladých.

Tieto dve skupiny uprostred Cirkvi často trpia tým, že ostávajú nepovšimnuté a nevypočuté.

Dokument výslovne spomína Slovensko, ktoré sa sťažuje na „neprítomnosť mladých v živote Cirkvi“, pričom potrebujeme „mladých ľudí, ktorí prijímajú Kristovo poslanie, vydávajú svedectvo, vedú dialóg a ostatným spoločenstvám a národom ponúkajú všetky tieto hodnoty ​ktoré prinášame do našich životov ako mladí katolíci“.

Predovšetkým farnosti potrebujeme premeniť na miesta synodálnej kultúry, kde je každý pozvaný zapojiť sa, prejaviť a prispieť k pastoračnej činnosti, pričom prevezme účinnú spoluzodpovednosť.

Neoddeliteľnosť lásky a pravdy

Druhá nosná kapitola nesie názov Európske cirkvi zoči-voči synodalite: otázky a napätia.

Ako uviedol rakúsky delegát, „napätie môže byť príležitosťou, ale záleží na tom, ako sa s ním vyrovnáte. Možno ho zamiesť pod koberec alebo premeniť na konflikt medzi porazenými a víťazmi, alebo sa stať cestou k synodalite, ktorá vyžaduje otvorenie priestoru pre skúsenosť“.

Zoči-voči otázkam má Cirkev počúvať, ale aj s veľkou láskou má hovoriť celú pravdu.

Ide o dve vlastnosti jedinečného poslania Cirkvi - prijímanie každého človeka ako znak bezpodmienečnej Božej lásky a ohlasovanie pravdy evanjelia.

V anglicky hovoriacej skupine zaznela pripomienka, že „základnou pravdou Ježiša Krista je okamih milosti a milosrdenstva, pretože milosrdenstvo privádza k pravde“.

Priepasť medzi Cirkvou a sekulárnou kultúrou

Asi najväčšiemu napätiu, ktorému v súčasnosti čelí Cirkev v Európe, je rastúca priepasť medzi Cirkvou a sekulárnou kultúrou.

Aby sa preklenula táto priepasť, jazyk Cirkvi musí byť prístupný všetkým bez toho, aby sa oslabilo evanjeliové posolstvo.

Častejšie by sme sa mali pýtať: „Čo dnes Ježiš Kristus požaduje od svojej Cirkvi?“

Albánski účastníci pripomenuli, „že nie je správne, aby sa Cirkev prispôsobovala ,svetu´, len aby sa necítila prenasledovaná, respektíve považovaná za ,nemodernú´“.

Je potrebné neustále poukazovať na liturgiu ako na priestor, v ktorom nás Boh pozýva, aby sme vytvorili jeden ľud, a dáva nám silu svojho Ducha, aby nás spojil s Ježišom v jeho poslaní.

Preto je potrebné prehĺbiť správne chápanie a spôsob slávenia liturgie.

Francúzski delegáti poukázali na pravdivé chápanie krstného a služobného kňazstva:

„Ako je potrebné uznať autoritu pastierov a poslanie, ktoré dostali, tak je rovnako potrebné uznať poslanie každého veriaceho, klerika i laika.

Vysvätenú službu možno skôr chápať ako službu krstného života, ktorá dáva každému pokrstenému a pobirmovanému plnú účasť na živote a poslaní Cirkvi.“

Pohľad do budúcnosti

V krátkej, ale po obsahovej stránke veľmi hutnej kapitole venovanej perspektívam a prioritám sú zhrnuté cez odrážky konkrétne výzvy pre budúcnosť Cirkvi.

Z nich spomeniem aspoň niektoré:

- čeliť významu Cirkvi, ktorá sa kladie do plnej služby druhým (zo strany vysvätených i nevysvätených) a vzájomnému vzťahu medzi nimi;

- prijímať konkrétne a odvážne rozhodnutia o úlohe žien v Cirkvi a ich väčšej účasti na všetkých úrovniach, vrátane rozhodovacích procesov;

- obnoviť živý zmysel pre poslanie, prekonať priepasť medzi vierou a kultúrou, vrátiť sa k prinášaniu evanjelia do sŕdc ľudí, nájsť jazyk schopný formulovať tradíciu a aktualizovať ju.

Milovať Cirkev a bohatstvo jej rozmanitosti

V závere dokumentu sa vyzdvihuje dôležitosť milovať Cirkev a bohatstvo jej rozmanitosti.

Cirkev je krásna, lebo Pán ju takú chce, vzhľadom na úlohu, ktorú jej zveril: ohlasovať evanjelium a pozývať všetkých mužov a ženy, aby vstúpili do dynamiky spoločenstva.

V záverečných slovách biskupi vyjadrili svoj záväzok pokračovať v podpore synodálneho procesu v štruktúrach a v živote svojich diecéz.

Zaviazali sa podporovať usmernenia Svätého Otca za synodálnu Cirkev živenú skúsenosťou spoločenstva na živote a poslaní Krista.

František Trstenský