Vo štvrtok 11. mája majú sviatok dvaja naši blahoslavení

Sára Salkaháziová: „Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa!“

Sáru Salkaháziovú vyhlásili za blahoslavenú 17. septembra 2006 na námestí pred Bazilikou sv. Štefana v Budapešti.

Za pomoc Židom počas druhej svetovej vojny jej udelili titul Spravodliví medzi národmi.

Symbolom vďaky za Sárin život a obetu je i strom, ktorý na jej pamiatku vysadili v Jeruzaleme.

Okrem toho má pomník na Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.

Jej pamätné miesto sa nachádza aj v Múzeu holokaustu v Budapešti.

Práve v kláštore spoločnosti sociálnych sestier v Budapešti ukrývali Židov.

Sára Salkaháziová sa narodila 11. mája 1899 v Košiciach.

Študovala na učiteľskom ústave u sestier uršulínok v Košiciach.

Pod prvé články do Kassai Esti Újság (Košického večerníka) sa v roku 1919 podpisovala pseudonymom Siphax.

Prispievala aj do iných maďarských periodík, ktoré vtedy v Československu vychádzali.

Učila v chlapčenskej triede na štátnej škole. Pritom jej veľmi ležali na srdci osudy chudobných chlapcov, ktorým pomáhala finančne i zašívaním roztrhaných šiat.

V roku 1919 vstúpila do Maďarskej kresťanskosociálnej strany.

V roku 1926 sa stala profesionálnou novinárkou – zamestnali ju ako redaktorku časopisu Nép (Ľud).

No potom prišla na sociálny kurz, ktorý organizovala Spoločnosť sociálnych sestier v roku 1927.

Sára vstúpila do noviciátu k sociálnym sestrám 6. februára 1929.

Prvé sľuby zložila na Turíce 8. júna 1930.

Po návrate do Košíc pracovala v Charite, pripravovala časopis Katolikus Nö (Katolícka žena), organizovala sociálne kurzy i duchovné cvičenia pre dievčatá a ženy.

Jej plány odísť na misie do Latinskej Ameriky, konkrétne do Brazílie, prekazila druhá svetová vojna.

Večné sľuby zložila na Turíce v roku 1940.

Jej motto znelo: „Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa!“

Sociálne sestry sa v Maďarsku zapojili do odboja.

Zachránili približne tisíc ľudí.

Sestra Sára bola ochotná obetovať aj vlastný život.

S jej obetou súhlasili i predstavení a Sárin duchovný vodca.

Modlitbu obetovania sa vyslovila v prítomnosti generálnej predstavenej 14. septembra 1943 v Kaplnke Ducha Svätého v materskom dome Spoločnosti sociálnych sestier v Budapešti.

Dom sociálnych sestier obkľúčili 27. decembra 1944 fašisti. Sára odmietla utiecť, aby sa zachránila.

Večer ju spolu s ďalšími zatknutými vyzliekli donaha a zastrelili. Ich telá skončili v Dunaji.

Zdroj: archív KN

Biskup a mučeník Vasiľ Hopko

Narodil sa 21. apríla 1904 v Hrabskom.

Za kňaza bol vysvätený 3. februára 1929.

Biskupskú vysviacku prijal 11. mája 1947 v Prešove.

Práve 11. máj je určený za jeho sviatok.

Vasiľ Hopko po vysviacke pôsobil ako pomocný biskup Prešovskej eparchie.

V roku 1950 bola Gréckokatolícka cirkev na Slovensku zrušená. Vasiľ Hopko bol internovaný.

V roku 1951 ho v nespravodlivom súdnom procese uznali za vinného zo zločinov velezrady a vyzvedačstva.

Odsúdili ho na pätnásť rokov väzenia a peňažný trest 20-tisíc korún. Okrem toho stratil občianske práva a majetok mu skonfiškovali.

V rôznych väzniciach strávil trinásť a pol roka.

Z väzenia do väzenia ho prevážali dvadsaťjedenkrát.

Od prepustenia z väzenia v roku 1963 až do povolenia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1968 bol internovaný v kláštore v Oseku.

Následne sa veľkou mierou podieľal na obnovení života a pôsobenia Gréckokatolíckej cirkvi.

Zomrel 23. júla 1976.

Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Vasiľa Hopka 14. septembra 2003 v Bratislave-Petržalke za blahoslaveného.

Pripomeňme si slová pápeža Jána Pavla II. v Bratislave-Petržalke:

„Drahí bratia a sestry,

vznešený Kristov kríž, ktorý oslavujeme túto septembrovú nedeľu, je pravý strom života a kráľovský trón ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána, je schodmi do raja, spájajúcimi nebo a zem.

Všetci kresťania, poznačení pečaťou Svätého kríža, verejne vyhlasujú svoju príslušnosť k nemu, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.

Ale zvláštnym spôsobom boli poznačení tajomstvom kríža mučeníci a svedkovia viery, ktorí dostali milosť trpieť za Krista a za neho zomrieť.

Veľmi sa teším, že môžem dnes spolu s vami oslavovať silu a múdrosť kríža v živote a v smrti biskupa Vasiľa Hopka a sestry Zdenky Schelingovej.

Ich svietiaca prítomnosť v pamäti slovenského národa nech bude pre všetkých príkladom a povzbudením byť vernými svedkami evanjelia, ktoré sme dostali, krstu, ktorý sme prijali, a Eucharistie, ktorú slávime ako pamiatku na slávne utrpenie Pána.“

Zdroj: archív KN, www.kbs.sk