Vojtechove ostatky vykúpili zlatom

Pôvod mena Vojtech pochádza zo slovanských slov: voj – bojovník, tech - útecha, potecha. Meno v preklade znamená: ten, koho teší boj; ten, kto nachádza útechu v bojovaní; ale aj: útecha a posila vojska.

Svätého Vojtecha možno považovať za svätca európskeho formátu.

Narodil sa do bohatej rodiny Slavníkovcov v českých Libiciach okolo roku 956.

Študoval v Magdeburgu pod vedením tamojšieho biskupa Adalberta.

Na jeho počesť Vojtech prijal pri birmovaní meno Adalbert, pod ktorým je známy a uctievaný v celej Európe.

V roku 983 sa stal po Detmarovi druhým pražským biskupom.

Mal 27 rokov.

Pohanskí krajania mu spôsobovali veľké ťažkosti.

A tak Vojtech - keď ani po piatich rokoch pastierskeho úsilia nevidel plody svojej práce, odišiel do Ríma.

Chcel požiadať pápeža Ján XV., aby ho oslobodil od jeho biskupských povinností.

Na radu skúseného askétu sv. Níla prijal benediktínsky habit.

Istý čas žil v kláštore sv. Bonifáca a Alexia na Aventíne v Ríme a tiež v materskom opátstve benediktínov na Monte Cassine, o čom tam doteraz svedčí freska v blízkosti cely sv. Benedikta.

Vojtech však splnil pápežovo želanie a vrátil sa na biskupský stolec do Prahy.

Vnútorné vzťahy v krajine sa však nezlepšili a biskup Vojtech sa znovu ocitol uprostred ťažkých zápasov miestnych rodov.

Keď protestoval proti zavraždeniu ženy, ktorá hľadala azyl na území kostola, nepriateľská strana ho donútila opustiť krajinu.

Krátko potom Vojtechovi nepriatelia vypálili jeho rodný hrad Libice a zavraždili jeho štyroch bratov aj s ich rodinami.

Biskup Vojtech sa v Itálii stretol s cisárom Otom III., ktorý ho povzbudzoval do misijnej činnosti.

Vojtech si túto myšlienku osvojil.

Na jeseň roku 996 sa vybral do Poľska. Jeho kroky však mali viesť ďalej na sever.

Kráľ Boleslav Chrabrý ho na svojom dvore prijal veľmi ústretovo.

Ponúkol mu funkciu prostredníka v poľských diplomatických misiách.

Biskup Vojtech však vyjadril ochotu pracovať medzi pohanmi.

Na jar nasledujúceho roka vyplával po Visle do Gdanska.

Na území Pruska v piatok 23. apríla 997 na úsvite sa ozbrojený zástup vrhol na Vojtecha a misionárov, ktorí ho sprevádzali.

Najprv ho udreli veslom, potom ho prebodli kopijami.

Odťali mu hlavu a vrazili na kôl.

Kráľ Boleslav Chrabrý vykúpil ostatky mučeníka zlatom a s poctami ho pochoval v Gniezne.

O dva roky neskôr pápež Silvester II. slávnostne zapísal Vojtecha do zoznamu svätých.

V marci roku 1000 cisár Oto III. vykonal púť k hrobu svätého mučeníka.

Vtedy – počas stretnutia s Boleslavom Chrabrým – bola slávnostne vyhlásená gnieznianska metropola s jej sufragánnymi diecézami v Krakove, Kołobzregu a Vroclave.

Svätý Vojtech sa stal patrónom Cirkvi v Poľsku.

Jeho kult sa rozšíril po celej Európe.

Na Slovensku je živá tradícia jeho pobytu na východe Slovenska v Gaboltove, kde mu je zasvätený prameň a kaplnka.

V rokoch 994 – 995 totiž pôsobil i v Uhorsku a medzi inými pobirmoval aj neskoršieho kráľa, svätého Štefana.

V roku 1870 zásluhou Andreja Radlinského vznikla nábožensko-vzdelávacia inštitúcia Slovákov, ktorá bola pomenovaná po tomto svätcovi: Spolok svätého Vojtecha.

Život svätého Vojtecha je znázornený na dverách katedrály v Gniezne – ide o jedno z najväčších diel stredovekého umenia v Poľsku.

V ikonografii sa svätý Vojtech zobrazuje v biskupskom oblečení, s páliom a s pastorálom.

Jeho atribútmi sú: orol, veslo a kopija.

Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. I. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2006

Modlitba:

Oslavujeme Krista, Pána, ktorý svätého biskupa Vojtecha korunoval slávou mučeníctva. Aleluja.

Všemohúci a večný Bože, ty si svätého biskupa Vojtecha, muža plného viery a Ducha Svätého, poslal šíriť evanjelium medzi slovanské kmene; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme aj my slovom a dobrým príkladom zveľaďovali vieru, ktorú on tak horlivo ohlasoval.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

Veľký mučeník, horlivý pastier, sláva Slovanov, svätý Vojtech, prihováraj sa za svoj ľud a za celú Božiu Cirkev. Aleluja.