Zdenku bili obuškami, kým nestratila vedomie

Na utrpenie Zdenky Schelingovej, ktoré podstúpila v päťdesiatych rokoch počas neľudského vyšetrovania vo väzení, neslobodno zabudnúť. Na túto obeť totalitného režimu si podľa liturgického kalendára spomíname v nedeľu 30. júla.
Katolícke noviny 30.07.2023
Zdenku bili obuškami, kým nestratila vedomie

Spomeňme si na blahoslavenú sestru Zdenku Schelingovú aj vo svojich modlitbách. Snímka: archív -TK KBS-/Marián Babín

Pôvod mena Zdenka je z latinského Sidonia, čo znamená: pochádzajúca zo Sidonu; a z českého mena Zdenka, čo znamená: teraz slávna.

Sestra Zdenka z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža, rodným menom Cecília Schelingová, sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave ako desiate z jedenástich detí rodičov Pavla a Zuzany.

Po skončení osemročnej ľudovej školy nastúpila 6. júla 1931 ako kandidátka v Kongregácii milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc.

Prvé rehoľné sľuby zložila 30. januára 1937.

Absolvovala zdravotnícku školu aj rehoľnú formáciu a 28. januára 1943 zložila večné sľuby.

Pracovala ako ošetrovateľka a laborantka v nemocnici v Bratislave i v Humennom.

Vo februári 1952 sa podieľala na príprave úteku nespravodlivo väzneného kňaza z nemocnice v Bratislave, a potom troch kňazov a troch seminaristov z väzenia v Bratislave. Riskovala, aby ich zachránila pred utrpením a nebezpečenstvom smrti. Útek kňaza z nemocnice bol úspešný, ale útek kňazov a seminaristov z väzenia sa nevydaril. Ukázalo sa, že išlo o pascu, ktorú pripravila Štátna bezpečnosť. Sestru Zdenku 29. februára 1952 zatkli.

Uväznili ju v Justičnom paláci v Bratislave.

Tam ju podrobili vyšetrovaniu, ktoré bolo spojené s bezohľadným mučením.

Bola väznená v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne, vo väzenskej nemocnici v Prahe na Pankráci, kde sa stretla s Helenou Kordovou Wildovou, ktorej zverila dôležité podrobnosti, predovšetkým o utrpení vo vyšetrovacej väzbe.

„Keď ma zaistili, moje vyšetrovanie sa začalo kopancami.

Potom ma vhodili do akéhosi koryta s chladnou vodou, ešte oblečenú v šatách.

Pocítila som strašnú bolesť vo vnútornostiach, lebo ozrutná noha chlapa tisla moje telo ku dnu koryta.

Na chvíľu mi vyzdvihol hlavu, aby som sa celkom nezadusila.

Potom mi nohou zase tlačil telo ku dnu koryta.

Stratila som vedomie.

Zobudila som sa na betóne v tmavej miestnosti.

Zimnica lomcovala mojím zmrazeným telom.

Ale ešte som žila...

Zrazu sa otvorili dvere a dvaja ma za vlasy odtiahli do vedľajšej miestnosti.

Tam zo mňa strhli šaty, zaviazali mi ruky a takto obnaženú ma vytiahli škripcom nahor.

Nakoniec ma zavesili na skobu upevnenú na plafóne.

Prišli ďalší traja chlapi a revali na mňa ako zvery.

Chceli, aby som prezradila, kto mi pomáhal pri oslobodení kňaza z nemocnice.

Začali ma biť obuškami, pokým som nestratila vedomie.

Prebudila som sa zavinutá v plachte z vrecoviny.

Na plachte boli krvavé škvrny, ktoré presakovali z mojich rán.

Mala som pocit, že som vo zvieracej kazajke.

Neviem, koľko času ubehlo, kým ma znovu nevytiahli na skobu na plafóne...“

Dňa 17. júna 1952 bola Zdenka odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv.

Z väzenia v Prahe ju 16. apríla 1955 už ako ťažko chorú prepustili.

Posledné chvíle prežila v Trnave.

Zomrela 31. júla 1955 o 7.45 zaopatrená sviatosťami na onkologickom oddelení so slovami: „Boh tak chce, nech sa stane Božia vôľa.!

Dožila sa necelých 39 rokov.

Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za blahoslavenú 14. septembra 2003 v Bratislave-Petržalke.

„Drahí bratia a sestry, vznešený Kristov Kríž, ktorý oslavujeme túto septembrovú nedeľu, je pravý strom života a kráľovský trón ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána, schodmi do raja, spájajúcimi nebo a zem.

Všetci kresťania, poznačení pečaťou Svätého kríža, verejne vyhlasujú svoju príslušnosť k nemu, ktorý zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie.

Ale zvláštnym spôsobom boli poznačení tajomstvom kríža mučeníci a svedkovia viery, ktorí dostali milosť trpieť pre Krista a za neho zomrieť.

Veľmi sa teším, že môžem dnes spolu s vami oslavovať silu a múdrosť kríža v živote a v smrti biskupa Vasiľa Hopka a sestry Zdenky Schelingovej.

Ich svietiaca prítomnosť v pamäti slovenského národa nech bude pre všetkých príkladom a povzbudením byť vernými svedkami evanjelia, ktoré sme dostali, krstu, ktorý sme prijali, a Eucharistie, ktorú slávime ako pamiatku na slávne utrpenie Pána,“ povedal vredy Ján Pavol II.

 

Zdroj: Zdroj: Daniel Dian, Viliam Judák: Každý deň so svätými. II. diel. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2007; -TK KBS-, www.kbs.sk