Zdravas´, Mária (úryvok z knihy)

POŽEHNANÁ SI MEDZI ŽENAMI

Najprv anjel a potom príbuzná Alžbeta povedali Márii niečo úžasné: „Požehnaná si medzi ženami.“ Spájam si sloveso „požehnať“ s pojmom nádeje. Je to niečo, čo môže vzísť ponad ťažkosti. Čo znamená, jednoducho povedané, že Mária bola požehnaná medzi všetkými ženami?

Mária je požehnaná, pretože sa narodila bez viny, je bez hriechu. Bola vyvolená, aby sa stala matkou, aby dala Bohu telo. Nie je azda požehnaním dať telo Bohu? Keď nás naše mamy počali a potom porodili, neboli požehnané a šťastné, lebo dali život dieťaťu? Pomyslime si teda na Máriu, ktorá počala z Boha a dáva telo Bohu; je to oveľa väčšie požehnanie ako požehnanie našich mám.

Keď čítame evanjelium, pochopíme, že Máriinou obývačkou bola cesta. Mária žila obyčajným životom, ako nám o tom rozpráva aj don Tonino Bello. Chodila na trh, jednala sa o ceny. Vidím u nej tie isté obavy. Nechať Máriu na ceste neznamená banalizovať ju, ale uvedomiť si kontext, kde sa vo svojom jednoduchom živote usilovala prejavovať ochotu vzhľadom na Boha a na svoje povolanie.

Mária je žena, ktorá žila normálnym životom.

Čo je to tá normálnosť?

Žiť uprostred ľudu a tak ako ľud. Je nenormálne žiť bez zakorenenia v nejakom ľude, bez spojenia s historickým národom. V takýchto podmienkach sa rodí hriech, ktorý sa veľmi páči nášmu nepriateľovi diablovi – je to hriech elitárstva. Elita nevie, čo znamená žiť uprostred ľudu, a keď hovorím o elite, nemyslím tým spoločenskú triedu. Hovorím o postoji duše. Možno patriť do elitnej Cirkvi. No ako hovorí koncil v Lumen gentium, Cirkev je svätý Boží ľud (porov. LG, 12). Cirkev je ľud. A diablovi sa páčia elity.

Možno práve preto nás zasahuje normálnosť tejto ženy. Téma požehnania vyvoláva lásku, a kresťanský Boh je Bohom lásky. V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium ste napísali: „Vždy, keď pozrieme na Máriu, dokážeme znova veriť v revolučnú silu nežnosti a lásky“ (EG, 288). Ak vám pri myšlienke na Máriu prichádzajú na myseľ tieto dve slová, pravdepodobne vám ich niekto predtým vzbudil v srdci. Kto vám predstavoval túto Máriinu nežnosť, keď ste boli malý?

Niektoré ženy z mojej rodiny (mama a staré mamy, zvlášť jedna z nich) a dobrá, tichá sestrička, ktorá ma pripravovala na prvé sväté prijímanie. Pamätám si ju ako učiteľku lásky k Panne Márii. A s touto ženou sa mi spája veľmi hlboká skúsenosť. Sedemnásteho októbra 1986 som sa vrátil z Nemecka do Argentíny a povedali mi, že práve v ten deň zomrela. Na druhý deň som si skoro ráno sadol vedľa jej truhly a nepohol som sa z lavice až do tretej popoludní. Modlil som sa a spomínal. Potom som ju odprevadil na cintorín. Možno práve táto sestra je žena, ktorá ma najviac naučila o Márii. Volala sa Dolores.

Často spomínate jednu starú mamu...

Starú mamu, s ktorou ma spájalo zvláštne puto. Starí rodičia z otcovej strany bývali päťdesiat metrov od nášho domu. Keď mala moja mama trinásť mesiacov po mne druhé dieťa, stará mama k nám chodila každé ráno a brala ma k sebe domov, kde som bol do štvrtej popoludní. Mohol by som povedať, že mojou materčinou je piemontčina, pretože starí rodičia hovorili nárečím. A toto malo veľký vplyv na môj život.