Železničiari oslávili svoju patrónku svätú Katarínu Alexandrijskú

Pri príležitosti celoslovenského stretnutia železničiarov sa 25. novembra slávila svätá omša vo farnosti Hrboltová v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorá je ich patrónkou. Hlavným celebrantom svätej omše bol emeritný spišský pomocný biskup Andrej Imrich.

Katolícke noviny 28.11.2023
Železničiari oslávili svoju patrónku svätú Katarínu Alexandrijskú

Detail sochy svätej Kataríny Alexandrijskej, patrónky železničiarov. Ilustračná snímka: -TK KBS-/Peter Zimen

Spišský emeritný biskup Andrej Imrich sa prítomným prihovoril aj v homílii.

„Mám veľkú radosť, že môžem pozdraviť vás tu prítomných železničiarov i všetkých členov veľkej železničiarskej rodiny.

Tešíme sa aj z toho, že každoročne organizujete železničiarsku púť pri príležitosti sviatku svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorú ste si vybrali za svoju patrónku.

Jej sa zverujete do ochrany, aby sa za vás prihovárala u nebeského Otca,“ zdôraznil biskup Imrich na začiatku príhovoru.

„Spoločným atribútom vás a vašej patrónky je koleso.

U svätej Kataríny sa koleso stalo prostriedkom na získanie palmy mučeníctva.

Pre vás, železničiari, koleso je prostriedkom, aby ste mohli uskutočňovať obrovskú službu všetkým ľuďom,“ dodal.

Ako biskup Imrich ďalej vysvetlil, „svätá Katarína odmietla pohanstvo, lebo uverila v Ježiša Krista a pre vernosť Kristovi bola mučená na kolese, ktoré sa počas mučenia zlomilo, takže nakoniec bola usmrtená mečom“.

Hlavný celebrant pripomenul aj skutočnosť, že „na železnici sa musia poctivo rešpektovať zákony fyziky a bezpečnostné zásady“.

„Veriaci železničiar vie, že tieto zákony pochádzajú od Boha.

Veriaci železničiar si uvedomuje, že ten istý Boh, ktorý vpísal fyzikálne zákony do prírody, vpísal aj morálne zákony do ľudského srdca.

Ako bola svätá Katarína verná Pánovi Ježišovi, tak je potrebné, aby sme aj my zachovávali Bohom stanovené zákony prírody i zákony svedomia.

Každý železničiar si má uvedomovať, že úspech, ktorý železnica dosahuje, je ovocím spolupráce mnohých ľudí a spolupráce človeka s Bohom.

O spoluprácu s Bohom ide vtedy, ak sa pri uskutočňovaní diela poctivo dodržiavajú jednak zákony fyziky a potom aj zákony svedomia.

Lebo všetky zákony majú pôvod v Bohu.

Aj tí, čo odmietajú Boha, ak rešpektujú zákony prírody a zákony prirodzenej morálky, nevedomky s Bohom spolupracujú a sú tak úspešní aj užitoční,“ povedal biskup Imrich, ktorý vysoko ocenil prácu železničiarov.

„Milí železničiari, tým, že nás rýchlo prepravujete na veľké vzdialenosti, zväčšujete priestor našej slobody a dávate nám možnosť zažiť to, čo by nám bez vašej služby nebolo dopriate.

Prepravou tovarov nám poskytujete toľko vecí, čo by nám bez vás bolo nedostupné.

To sú také veľké služby, ktoré dostatočne nedoceňujeme a nevieme byť za ne ani primerane vďační.

Považujeme to za takú samozrejmosť, ako možnosť dýchať.

Ale ono to nie je taká samozrejmosť.

Pred dvesto rokmi bolo cestovanie také náročné a únavné, že väčšie vzdialenosti zvládli len zdraví a mocní ľudia, a to s veľkou námahou a trápením.

Práve pomocou železníc sa cestovanie stalo príjemným a pohodlným aj pre malé deti i pre starých a chorľavých ľudí.

Urobiť si výlet vlakom – to poteší každého.

Ako malé deti sme sa na takýto výlet veľmi tešili a vychutnávali sme si ho.

Nezabúdajme, že aby sme mali možnosť pohodlného cestovania, skrýva sa za tým veľa úsilia množstva ľudí.

Železnica – to je jeden obrovský a pritom živý organizmus, ktorý funguje a nám slúži.

Železničiari tvoria jednu disciplinovanú rodinu spoľahlivých ľudí s vysokou odbornosťou.

Bez spoľahlivosti železničiarov by žiaden vlak nemohol prísť do cieľa.

Stačilo by, aby čo len jeden výpravca neprišiel načas na svoje stanovisko a už by bol problém.“

Biskup Imrich podčiarkol, že „rodina železničiarov má vysokú spoločenskú hodnotu“.

„Každý železničiar si má byť toho vedomý a byť hrdý na to, že je súčasťou takého kvalitného spoločenstva a vznešeného diela.

Má to byť pre neho motiváciou, aby sa ušľachtilo a džentlmensky správal ku všetkým ľuďom, aby aj v spoločnosti, kamkoľvek príde, robil česť svojej železničiarskej rodine.“

V závere homílie biskup Imrich vyzval na poďakovanie.

„Dnes chceme ďakovať Pánu Bohu za vás, železničiari, a vám chceme ďakovať za vašu službu pre naše spoločné dobro.

Ste jednou veľkou armádou, ktorá síce nosí uniformu, ale nenosí zbrane; ktorá nikoho neohrozuje, ale všetkým iba užitočne slúži.

Nech teda za vás oroduje svätá Katarína, vaša patrónka, aby ste aj naďalej veľmi zodpovedne a radostne spolupracovali s Bohom a s bratmi pri uskutočňovaní vášho spoločného diela na slávu Božiu a pre úžitok nás všetkých.“

-ART-