Žilina privítala viaceré ekumenické modlitebné stretnutia
Aj v Žiline sa po niekoľkoročnom „modlitebnom pôste“ spôsobenom pandémiou uskutočnila séria modlitbových stretnutí za jednotu kresťanov. Tohtoročné stretnutia sa niesli pod nosným biblickým textom „Robte dobro, domáhajte sa práva“ (Iz 1, 17).
Evu Dubovskú (na snímke prvá zľava) veľmi oslovila tohtoročná, pomerne ťažká téma Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov. Snímka: Ľubo Bechný
Ekumenické stretnutia sa začali 18. januára v Evanjelickom kostole a. v.
Na organe sprevádzala profesorka žilinského konzervatória Marta Gáborová, členka Rímskokatolíckej cirkvi.
Hostiteľom bol senior Turčianskeho seniorátu Marián Kaňuch.
Po ďalšie dni bola hostiteľom vždy iná cirkev, alebo kresťanské spoločenstvo v tomto poradí: Gréckokatolícka cirkev, Rímskokatolícka cirkev, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev bratská a Otvorený kresťanský zbor.
Po úvodnom privítaní miestnym kňazom alebo kazateľom sa spievala pieseň a následne boli duchovné príhovory zástupcov jednotlivých spoločenstiev spojené s modlitbou.
Na niektorých miestach boli aj voľné modlitby prítomných bratov a sestier.
V Žiline je už mnohoročná tradícia týchto stretnutí.
Každé stretnutie malo svoje špecifiká, v ECAV zaznel nádherný zborový spevokol, u rímskokatolíkov nádherné organové skladby v podaní brata Mariána Mušku, v Cirkvi bratskej zase dynamické mládežnícke chválospevy.
Na záver stretnutia u gréckokatolíkov prekvapil dekan Emil Turiak vlastnoručne napečenými koláčmi.
Cirkev adventistov siedmeho dňa ponúkla slovo svojej členky, absolventky teológie Evy Dubovskej, ktorá sa so svojím manželom a dvomi deťmi zúčastnila a prihovorila na takmer všetkých stretnutiach.
Jej starý otec Milan Púček bol kedysi pri zrode ekumenických stretnutú v Žiline.
Pre Katolícke noviny Eva Dubovská povedala, že ju tohtoročná, pomerne ťažká téma stretnutí veľmi oslovila.
Pri narodení prvého dieťaťa Andrejka prežili ťažké obdobie boja s leukémiou typu B, keď museli stráviť v nemocnici vyše deväť mesiacov a absolvovať nekonečné množstvo transfúzií.
Najhoršie boli prvé tri dni, keď im oznámili, že dieťa zomiera.
Najviac ich vtedy povzbudila účasť, modlitby a záujem.
Naopak, boleli rôzne laické i keď dobre mienené rady, čo sa týka životosprávy a podobne.
Aj vďaka modlitebnému zápasu naprieč cirkvami je dnes šesťročný Andrejko v trvalej remisii.
Dnes majú ešte štvorročnú Evičku, ktorá je úplne zdravá.
Text: Ľubo Bechný