Zverenie mení dejiny + modlitba zverenia

Príklady z 20. storočia nám ukazujú, že úprimné zverenie sa pod ochranu Panny Márie prináša mier.
Ján Lauko 25.03.2022
Zverenie mení dejiny + modlitba zverenia

Výzvu Panny Márie na zverenie sa jej Nepoškvrnenému Srdcu predniesli svetu traja fatimskí pastierikovia. Pápež Ján Pavol II. odpovedal na túto výzvu 25. marca 1984 a ochranu Panny Márie zdôrazňoval aj pri svojich cestách do Fatimy. Na snímke je jeho návšteva Fatimy v roku 2000. Snímka: profimedia.sk


Pápež František 25. marca 2022 podvečer spolu s biskupmi a veriacimi celého sveta zveril Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Jeho vyslanec, kardinál Konrad Krajewski tak spravil aj vo Fatime. Práve miesto zjavenia Panny Márie trom pastierikom je spojené s veľkými dejinnými zvratmi v 20. storočí.

Fatimské zjavenia

Keď sa Panna Mária v priebehu roka 1917 prihovárala Hyacinte, Lucii a Františkovi, hovorila o útrapách, ktoré postihnú svet, ak neprestane urážať Boha. Predpovedala im blízky koniec prvej svetovej vojny, no varovala ešte pred krutejším konfliktom. Aby sa mu zabránilo, prosila o zverenie Ruska jej Nepoškvrnenému Srdcu.

Keďže Cirkev bola spočiatku k fatimských zjaveniam rezervovaná, k zvereniu neprišlo a v Rusku v októbri 1917 vypukla revolúcia, ktorá priniesla nástup komunizmu. O 22 rokov neskôr Hitler v spolupráci so Stalinom rozpútal druhú svetovú vojnu.

Prvé zverenie

V tom čase bol pápežom Pius XII., ktorý sa začal významnejšie venovať zjaveniam vo Fatime. Symbolickým v jeho prípade je fakt, že za biskupa bol vysvätený 13. mája 1917, teda v deň prvého zjavenia.

So stupňujúcim sa celosvetovým konfliktom sa rozhodol vypočuť výzvu Panny Márie a 31. októbra 1942 zveril svet jej Nepoškvrnenému Srdcu. K tomuto kroku vyzval všetkých biskupov, nie všetci sa však pridali. Hitler a Stalin stáli v tej dobe už proti sebe a vojská nacistického Nemecka sa snažili dobyť Rusko. Po zverení však na východnom fronte nastal rozhodujúci obrat, po ktorom boli nacistické vojská postupne vytláčané z okupovaných území.

Zverenie Ruska

Druhá svetová vojna sa do troch rokov skončila, no zlo v podobe komunizmu nevymizlo. Bludy, ako to predpovedala Panna Mária, Rusko šírilo po celom svete. Pius XII. preto 7. júla 1952 pristúpil k osobitnému zvereniu národov Ruska. „Ako sme pred niekoľkými rokmi zverili celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, tak teraz osobitným spôsobom zverujeme všetky národy Ruska tomu istému Nepoškvrnenému Srdcu,“ uviedol vtedy pápež Pius XII. pri modlitbe.
Zverenie Ruska obnovil aj pápež Pavol VI. 21. novembra 1964 za prítomnosti otcov Druhého vatikánskeho koncilu.

Pápež Ján Pavol II. krátko po atentáte na jeho osobu v roku 1981 zostavil modlitbu zverenia, ktorú predniesol aj vo Fatime v máji 1982. Na výzvu Panny Márie chcel však odpovedať jasnejšie, a preto 25. marca 1984 na Námestí sv. Petra v duchovnom spojení so všetkými biskupmi sveta, ktorých vopred zvolal, zveril všetky národy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Koniec studenej vojny

Od tohto zverenia začal komunizmus slabnúť. V našich končinách bola toho prvým signálom pamätná národná púť na Velehrad v roku 1985, na ktorú napriek rozličným obmedzeniam zo strany komunistického režimu prišlo podľa odhadov okolo 200-tisíc veriacich.

Významným medzníkom, ktorý podľa niektorých započal definitívny koniec totality v Československu, bola Sviečková manifestácia. Tá sa konala v deň štvrtého výročia zverenia, 25. marca 1988. Takzvaný Bratislavský veľký piatok bol predzvesťou konca studenej vojny. Pád totality o rok neskôr navrátil ľuďom slobodu a mier.

Teraz, o vyše 30 rokov neskôr, je, zdá sa, obnova zverenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie opäť nevyhnutným krokom na dosiahnutie pokoja vo svete.
 

Úkon zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

Text modlitby k úkonu zasvätenia (zverenia) Ukrajiny a Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie:
 

Ó, Mária, Matka Božia a naša Matka, k tebe sa utiekame v tejto hodine úzkosti. Ty si Matka, miluješ nás a poznáš nás:  nie je pred tebou skryté nič z toho, čo máme na srdci. Matka milosrdenstva, mnohokrát sme zakúsili tvoju prozreteľnú nehu, tvoju prítomnosť, ktorá nám prináša pokoj, pretože nás vždy vedieš k Ježišovi, Kniežaťu pokoja.

Ale my sme stratili cestu pokoja. Zabudli sme na poučenie z tragédií minulého storočia, na obete miliónov ľudí, ktorí padli vo svetových vojnách. Nedbáme na záväzky, ktoré sme ako Spoločenstvo národov prijali, a zrádzame sny národov o mieri a nádeje mladých. Ochoreli sme na chamtivosť, uzavreli sme sa do nacionalistických záujmov, nechali sme sa vyprahnúť ľahostajnosťou a paralyzovať sebectvom. Uprednostnili sme ignorovanie Boha, žili sme s našimi klamstvami, živili agresiu, potláčali životy a hromadili zbrane, pričom sme zabudli, že sme strážcami svojho blížneho i samotného spoločného domova. Vojnou sme zničili záhradu zeme, hriechom sme zranili srdce nášho Otca, ktorý chce, aby sme boli bratmi a sestrami. Stali sme sa ľahostajnými voči všetkým a všetkému okrem seba. A s hanbou hovoríme: Odpusť nám, Pane!

V biede hriechu, v našich námahách a krehkostiach, v tajomstve neprávosti zla a vojny nám ty, svätá Matka, pripomínaš, že Boh nás neopúšťa, ale naďalej na nás hľadí s láskou, túži nám odpustiť a znovu nás zodvihnúť. On sám ťa daroval nám a do tvojho nepoškvrneného Srdca vložil útočisko pre Cirkev a pre ľudstvo. Z božskej dobroty si s nami a aj v tých najstiesnenejších zvratoch dejín nás vedieš s nežnosťou.

Preto sa k tebe utiekame, klopeme na dvere tvojho Srdca, my tvoje drahé deti, ktoré sa nikdy neunavíš navštevovať a pozývať k obráteniu. V tejto temnej hodine nám príď na pomoc a poteš nás. Opakuješ každému z nás: „Nie som tu azda ja, tvoja Matka?“ Vieš, ako rozviazať spleť našich sŕdc a uzly nášho času. Vkladáme do teba svoju dôveru. Sme si istí, že najmä v čase skúšky neodvraciaš zrak od našich prosieb a prídeš nám na pomoc.

Tak si to urobila aj v Káne Galilejskej, keď si urýchlila čas Ježišovho vystúpenia a uviedla jeho prvé znamenie svetu. Keď sa hostina zmenila na zármutok, povedala si mu: „Nemajú vína“ (Jn 2, 3). Zopakuj túto výzvu Bohu ešte raz, ó, Matka, pretože dnes nám došlo víno nádeje, rozplynula sa radosť, rozriedilo sa bratstvo. Stratili sme ľudskosť, premárnili sme mier. Stali sme sa schopnými všetkého násilia a ničenia. Naliehavo potrebujeme tvoj materinský zásah.

Prijmi teda, Matka, túto našu prosbu.
Ty, hviezda ranná, nedovoľ, aby sme stroskotali vo vojnovej búrke.
Ty, archa novej zmluvy, inšpiruj projekty a cesty zmierenia.
Ty, „nebeská zem“, vráť svetu Boží súlad.
Uhas nenávisť, utíš pomstu, nauč nás odpúšťať.
Osloboď nás od vojny, ochráň svet pred jadrovou hrozbou.
Kráľovná ruženca, prebuď v nás potrebu modliť sa a milovať.
Kráľovná ľudskej rodiny, ukáž ľuďom cestu bratstva.
Kráľovná pokoja, vypros svetu pokoj.

Tvoj plač, Matka, nech pohne našimi zatvrdnutými srdcami. Nech slzy, ktoré si za nás vyronila, dajú opäť rozkvitnúť tomuto údoliu, ktoré vysušila naša nenávisť. A kým hluk zbraní neutícha, nech nás tvoja modlitba disponuje k pokoju. Nech tvoje materinské ruky pohladia tých, ktorí trpia a utekajú pod ťarchou bômb. Nech tvoje materinské objatie uteší tých, ktorí museli opustiť svoje domovy a svoju krajinu. Nech nás tvoje bolestné Srdce pohne k súcitu a povzbudí nás, aby sme otvárali dvere a starali sa o zranené a trpiace ľudstvo.

Svätá Matka Božia, keď si stála pod krížom, Ježiš, vidiac pri tebe učeníka, povedal: „Hľa, tvoj syn“ (Jn 19, 26): tak ti zveril každého z nás. Potom učeníkovi, každému z nás, povedal: „Hľa, tvoja matka“. Matka, teraz ťa túžime prijať do nášho života a do našich dejín. V túto hodinu stojí ľudstvo vysilené a zmätené pod krížom spolu s tebou. A potrebuje sa ti zveriť, zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom teba. Ukrajinský a ruský ľud, ktorý ťa s láskou uctieva, sa k tebe utieka, zatiaľ čo tvoje srdce bije za nich a za všetky národy, ktoré decimuje vojna, hlad, nespravodlivosť a bieda.

Preto my, Matka Božia i naša Matka, slávnostne zverujeme a zasväcujeme tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu seba samých, Cirkev a celé ľudstvo, osobitným spôsobom Rusko a Ukrajinu. Prijmi tento náš akt, ktorý konáme s dôverou a láskou; daj, aby prestala vojna a vypros svetu mier. „Áno“, ktoré vyšlo z tvojho Srdca, otvorilo dvere dejín Kniežaťu pokoja; veríme, že skrze tvoje Srdce opäť príde pokoj. Tebe teda zasväcujeme budúcnosť celej ľudskej rodiny, potreby a očakávania národov, úzkosti a nádeje sveta.

Nech sa skrze teba vyleje na zem Božie milosrdenstvo a nech naše dni opäť poznačí sladký rytmus pokoja. Žena, ktorá povedala „áno“, na ktorú zostúpil Duch Svätý, vráť medzi nás Božiu harmóniu. Rozptýľ vyprahnutosť našich sŕdc, ty, ktorá „si živým prameňom nádeje“. V tvojom lone sa Ježiš stal človekom, urob z nás tvorcov spoločenstva. Kráčala si po našich cestách, veď nás na cesty pokoja. Amen.
Zdroj: TK KBS