Aby sme roznecovali Boží dar v nás

„Posilňuje krstné začlenenie v Kristovi a Cirkvi a zasvätenie prorockému, kráľovskému a kňazskému poslaniu. Udeľuje hojnosť darov Ducha Svätého,“ pokračoval. „Ak je teda krst sviatosťou narodenia, birmovanie je sviatosťou rastu. Preto je tiež sviatosťou svedectva, lebo úzko súvisí so zrelosťou kresťanského života.“

(NE)MOŽNÝ CIEĽ

Pápež si je vedomý veľkého problému, že sviatosť birmovania sa redukuje na sviatosť „odchodu“ z Cirkvi. Aj my sami niekedy počujeme, že je to „rozlúčkový deň“ pre mladých s Cirkvou. Ale musíme dosiahnuť opak, teda „aby bola sviatosťou začiatku aktívnej účasti na živote Cirkvi“, vyzval Svätý Otec.

„Je to cieľ, ktorý sa nám vzhľadom na súčasnú situáciu v celej Cirkvi môže zdať nemožný, ale to neznamená, že by sme sa oň mali prestať usilovať.“ Je dôležité zachytiť aspoň niektorých, ktorí sa neskôr stanú vedúcimi či animátormi spoločenstiev.

NOSITELIA PLAMEŇA DUCHA

Tu má svoje miesto každý veriaci. Pápež odporúča, aby sa do príprav birmovancov zapojilo čím viac veriacich laikov, ktorí majú osobnú skúsenosť s Kristom a pravú skúsenosť s Duchom Svätým. Pripomenul, že s birmovaním a pomazaním sme prijali aj „závdavok Ducha“ (2 Kor 1, 22), respektíve „prvotiny Ducha“ (Rim 8, 23), čo znamená, že dary, talenty a schopnosti máme využívať, zveľaďovať, rozširovať, a nie zakopávať.

„Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk,“ citoval pápež z  Pavlovho Druhého listu Timotejovi. „Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy“ (2 Tim 1, 6 – 7).

Vysvetlil, že sloveso roznecovať naznačuje obraz toho, kto fúka do ohňa, aby roznietil jeho plameň. „To je krásny cieľ pre nadchádzajúci jubilejný rok. Odstrániť popol rutiny a nečinnosti, aby sme sa stali nositeľmi plameňa Ducha Svätého podobne ako nositelia pochodní na olympijských hrách. Nech nám Duch pomáha urobiť zopár krokov týmto smerom!“ RODINA JE

ZMYSEL EXISTENCIE

V závere audiencie pápež pohnutým hlasom vyjadril veľkú ľútosť nad stratenými životmi vo vojne, deň pred audienciou – 29. október bol totiž pre Gazu jeden z najkrvavejších od začiatku vojny. „Vojna je vždy, vždy, vždy porážka. Vo vojne nikto nevyhráva, všetci prehrávajú. Čo majú deti a rodiny spoločné s vojnou?!“

Práve o tom, že deti a rodiny sú skutočným zmyslom existencie, svedčili dve obetavé ženy. Už storočná Maria Pollaci, ktorá celý život pôsobila ako pôrodná asistentka, od čias druhej svetovej vojny, naliehavo hovorí, že nemôžeme voči zabíjaniu ostať ľahostajní.

O  kráse rodiny zas hovorila 90-ročná babička i prababička Rina Lugari, ktorá pápežovi rozpovedala svoj príbeh, jej desať detí a vnúčat je roztrúsených po celom svete, ale vždy si nájdu a zariadia čas tak, aby sa všetci spolu stretli.