Aj jeden prípad je už priveľa

Zneužívanie detí, nech je akéhokoľvek charakteru, je odporný a ohavný čin. Nie je to len pliaga spoločnosti a zločin, je to hrubé porušenie Božích prikázaní!“ dôrazne vyjadril Svätý Otec na audiencii 15. januára.
Vatican News 22.01.2025
Aj jeden prípad je už priveľa

V závere audiencie prišli na pódium dve deti, pápež im okrem pohladenia venoval aj sladkú drobnosť a radostne zvolal, že deti sú „páni“, pre ktorých máme tvoriť bezpečný svet, aby sa mohli hrať, rásť, snívať, milovať. Snímka: profimedia.sk

Hoci nás Božie slovo vyzýva chrániť a milovať najmenších, nepočúvame ho.

„Aj dnes sú vo svete milióny maloletých, ktorí sú nútení pracovať. Mnohí z nich sú vystavení obzvlášť nebezpečnej práci, hoci nedosiahli minimálny vek, aby sa mohli podrobiť povinnostiam dospelých. Nehovoriac o chlapcoch a dievčatách, ktorí sú otrokmi obchodovania s ľuďmi na účely prostitúcie alebo pornografie a nútených manželstiev. Je to trpké.“

KAM SA POZERÁME

„Žiadne dieťa by nemalo byť zneužívané. Aj jeden prípad je už priveľa,“ povedal pápež so zdvihnutým varovným prstom.

Spomenul konkrétne prípady, napríklad Latinskú Ameriku, kde sa na zber arandana zotročujú deti, lebo majú „jemné ručičky“, alebo prípad uneseného chlapca Loana.

„Jednou z hypotéz je, že ho poslali na odňatie orgánov, na transplantáciu. A to sa robí. Niektorí sa vrátia s jazvou, iní zomrú,“ povedal utrápene.

Za nedostatok sociálnych nástrojov „platia najvyššiu cenu tí najmenší“. Mnohí sú vtiahnutí do obchodovania s drogami a iných nezákonných činností, aby poškodzovali dôstojnosť seba či svojich rovesníkov.

„Koľkí padli za obeť! A predsa, keď sa na ulici tieto zničené životy ponúkajú nášmu pohľadu, často sa pozeráme inam.“

PREBUDIŤ SVEDOMIE

Ako zakročiť? Čo je potrebné a nevyhnutné urobiť? „Prebudiť naše svedomie, praktizovať blízkosť a konkrétnu solidaritu so zneužívanými deťmi a mladými a zároveň budovať dôveru a súčinnosť medzi tými, ktorí sa usilujú ponúknuť im príležitosti a bezpečné miesta na rast.“

Aká hlboká priepasť môže byť medzi dvomi deťmi aj z toho istého paneláka. Jedno môže snívať, druhé musí podľahnúť.

„Ježiš však chce, aby sme boli všetci slobodní a šťastní. Ak miluje každého muža a ženu ako svojho syna a dcéru, tých najmenších miluje celou nežnosťou svojho srdca.“ A nás vyzýva bojovať proti vykorisťovaniu detí.

ČO KUPUJEME

Čo môže urobiť každý z nás? „Uvedomiť si, čo kupujeme, je prvý krok k tomu, aby sme neboli spoluvinníci. Ako sa môžem najesť a obliecť, keď viem, že za tým jedlom alebo oblečením sú vykorisťované deti, ktoré pracujú namiesto toho, aby chodili do školy?“

Skúsme si pred nákupom zistiť, odkiaľ veci pochádzajú, ďalej pápež radí znova a znova si prečítať práva dieťaťa, rovnako vyzýva novinárov venovať sa tejto téme. „Nebojte sa, hovorte o týchto veciach.“

Všetci môžeme prispieť svojou malou kvapkou, z nich sa skladá more. Majme na pamäti slová Ježiša, ktorý sa identifikuje s malými. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili.“

V závere pápež spomenul svätú Matku Terezu, matku zabudnutých detí, a jej slovami dal hlas deťom: „Prosím o bezpečné miesto, kde sa môžem hrať. Prosím o úsmev toho, kto vie milovať. Žiadam o právo byť dieťaťom, byť nádejou na lepší svet. Žiadam, aby som mohol rásť ako človek. Môžem sa na teba spoľahnúť?“