Aj protest je spôsob modlitby

V stredu 18. mája počas generálnej audiencie pápež František zameral svoju pozornosť na biblickú postavu Jóba. V poradí už desiatu katechézu z cyklu o starobe nazval Jób – skúška viery, požehnanie čakania.

Na Námestí svätého Petra vo Vatikáne boli medzi zhromaždenými opäť i pútnici zo Slovenska, najväčšiu skupinu tvorili veriaci z farnosti Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi.

SILA JÓBOVHO VOLANIA

V úvode katechézy odznel biblický úryvok zo záveru Knihy Jób: „Tu Jób odpovedal Pánovi: ‚Len z počutia som teba dosiaľ poznával, lež moje oko teraz ťa už uzrelo. Tak korím sa už, budem robiť pokánie a (posypem sa) prachom, taktiež popolom.‘ A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok... Jób žil potom ešte stoštyridsať rokov...“ (Jób 42, 5 – 6. 12. 16).

Svätý Otec nazval túto časť knihy špičkou svetovej literatúry, avšak aby sme správne „pochopili silu Jóbovho volania, je potrebné pozorne čítať stránky tejto knihy, bez predsudkov, bez klišé“. Jób prišiel o rodinu, deti, bohatstvo i zdravie.

Hneval sa za to na Pána a protestoval, no na rozdiel od svojich priateľov, ktorí ho prišli utešovať a mysleli si, že o Bohu vedia všetko, odmietol prijať, že by bol Boh „prenasledovateľom“. Ako odmenu za to dostal dlhovekosť a dvojnásobok majetku, o ktorý prišiel.

PRÁVO NA PROTEST

Boh sa nezľakne našej protestnej modlitby, chápe ju. Svätý Otec tvrdí, že „existuje istý druh práva obete na protest, ktoré Boh priznáva každému, ba napokon on sám mu ho vnuká“, pričom tento „protest je spôsobom modlitby“, rovnako ako keď deti protestujú proti rodičom a ide vtedy o „spôsob, ako upútať pozornosť a žiadať, aby sa o nich postarali“.

Podobenstvo zachytené v Knihe Jób sa dá považovať za exemplárnu ukážku toho, „čo sa v živote skutočne deje, toho, že na nejakého človeka, na nejakú rodinu alebo na nejaký národ dopadajú príliš ťažké skúšky, neúmerné ľudskej nepatrnosti a krehkosti“.

Ako príklad možno uviesť ľudí s trvalými zdravotnými problémami či rodičov detí s ťažkým postihnutím.

OD SKLAMANIA K VYTRVALOSTI

Jóbov výrok, že poznal Pána z počutia a rozprávania, ale teraz ho už videl, lebo ho stretol, hodnotí Svätý Otec ako „obzvlášť vierohodný, ak si ho osvojí staroba vo svojej postupujúcej krehkosti a ubúdaní“.

Starí ľudia toho totiž počas života videli už veľa, a tak môžu nájsť cestu „svedectva premieňajúceho sklamanie zo strát na vytrvalosť v očakávaní Božieho prísľubu“, vďaka čomu sú pre naše spoločenstvo nenahraditeľnými.

V závere katechézy pápež František vyzval všetkých veriacich, aby na starčekov a  starenky hľadeli s láskou a všímali „si ich osobnú skúsenosť, že si v živote toľko vytrpeli, že sa v živote toľko naučili, že toho toľko prežili a na sklonku života majú pokoj stretnutia s Bohom“.