Atmosféra pri čakaní do baziliky bola pokojná

O úmrtí pápeža sa dozvedeli cestou do Ríma. „Cestovali sme na dovolenku. Správu sme sa dopočuli niekde medzi Bolognou a Florenciou.“

Ako prechádzali Talianskom, stretávali na diaľnici množstvo autobusov s talianskymi tínedžermi, ktorí smerovali do Ríma na jubileum mladých. „Väčšina z nich najprv nechcela tomu veriť, pokiaľ im to kňaz či katechéta nepotvrdili alebo im to zatelefonovali rodičia. Na prvé počutie tá správa vyvolala veľké prekvapenie,“ hovorí Ľudovít. 

Malíkovci, rovnako ako autobusy s mladými, však pokračovali v ceste.

Vyľudnené mesto

V Ríme bolo v deň úmrtia pápeža Františka pustejšie, ako bežne. Svätý Otec totiž zomrel na Veľkonočný pondelok, ktorý je v Taliansku sviatkom, označuje sa ako Pasquetta – malá Veľká noc. „V tento deň je tradíciou vyjsť von z mesta, urobiť si piknik, stretnúť sa s rodinou. Takže keď sme prišli do Ríma, mesto bolo prakticky vyľudnené,“ vysvetľuje Ľudovít.

Preto, keď kardinál Kevin Farel oznámil úmrtie pápeža, na Svätopeterskom námestí nebolo veľa ľudí. „Až neskôr popoludní, keď sa Rimania začali vracať z rodinných stretnutí, sa postupne námestie začalo zapĺňať.“

Dlhé čakanie

Malíkovci mali pôvodne iné dovolenkové plány, výnimočná udalosť ich však zmenila. „Ako rodina sme sa rozhodli, že si pôjdeme uctiť pápeža Františka.“

V stredu, keď bolo telo prenesené z Domu svätej Marty do Baziliky svätého Petra, sa postavili do radu o siedmej večer. „Rad do baziliky bol siahodlhý. Naše deti to prekvapivo vydržali. Skôr my rodičia sme boli nalomení, že to necháme tak a pôjdeme preč. Ale deti nás presvedčili zostať.“

Čakali tri hodiny, kým sa dostali do baziliky pred hlavný oltár, kde bolo v rakve vystavené pápežovo telo. „Počas toho čakania človek videl a počul mnohých ľudí. Prítomní boli mnohí študenti, mladí ľudia, ale aj turisti a pútnici. Prevažovali Taliani a hlavne Rimania. Prišli sa totiž rozlúčiť so svojím biskupom, pretože pápež je hlava Katolíckej cirkvi a zároveň aj rímsky biskup,“ približuje Ľudovít.

Pred bazilikou sa tvorili siahodlhé rady. Malíkovci čakali tri hodiny. Snímka: profimedia.sk

Dialógy o Františkovi

Atmosféra medzi čakajúcimi bola podľa jeho slov veľmi pokojná. „Na ľuďoch bolo vidno uvedomenie si, že pápež už medzi nami nie je.“ 

Ľudia v radoch sa rozprávali najmä o Františkovom vzťahu k vylúčeným na okraj spoločnosti, hlavne k chudobným. „Práve toto Talianom najviac imponovalo na Františkovi. Pre nich ako národ je pomoc blížnym veľmi silný motív, je im to veľmi blízke a spoločnosť takéto prejavy intenzívne vníma.“

Týmto oslovil František aj Ľudovíta. „Každý pápež zdôrazňoval lásku k blížnemu, núdznym, vylúčeným. František však urobil akoby ešte ďalší krok a často vyzýval na to, že nestačí len vhodiť nejakú mincu bezdomovcovi, ale že sa treba pri ňom pristaviť, spýtať sa ho, ako sa má, prejaviť o neho záujem, preukázať mu najzákladnejšiu ľudskú blízkosť. Uvedomil som si, že možno je to pre nás niekedy banálne, ale prejavenie blízkosti je úplne základná vec, ktorú by sme mali robiť. A to nielen voči núdznym, ale aj voči našim blížnym a každému človeku.“ 

Tri sekundy

V bazilike mohli pred rakvou stráviť približne tri sekundy. „Potom vás už posúvali ďalej. No mohli ste ešte ostať v bazilike pomodliť sa, rozjímať či len tak sledovať atmosféru.“

V prvý večer bola bazilika otvorená až do 6.30 ráno. Potom ju zavreli a o 7.00 znova otvorili. A v noci zo štvrtka na piatok bola bazilika otvorená do 1.30, znova ju otvorili o 5.45. Za tie dva dni do dnešného rána si prišlo pápeža Františka uctiť približne 130-tisíc ľudí.