Boh nemožného je s tebou

Pápežove slová o nádeji si prišlo napriek nepriaznivému počasiu vypočuť mnoho pútnikov i zo Slovenska, vo väčšom počte nás zastupovala farnosť Rajec.

Za východisko si pápež zvolil Lukášovu pasáž o zvestovaní Panne Márii (Lk 1, 26 – 38). Boh poslal anjela Gabriela do Nazareta, mestečka na periférii Izraela, aby priniesol „posolstvo nevídaného charakteru a obsahu, ktoré tak otriaslo Máriiným srdcom, že zostala rozrušená“.

JASAJ, NEBOJ SA

Anjel sa na ňu obrátil pozdravom raduj sa, jasaj. „Tento výrok má v posvätnej histórii zvláštnu hodnotu, pretože proroci ho používajú, keď ohlasujú príchod Mesiáša. Je to výzva na radosť, ktorú Boh adresuje svojmu ľudu, keď dáva pocítiť svoju živú a účinnú prítomnosť,“ vysvetlil Svätý Otec.

Okrem toho ju oslovuje milostiplná, čím poukazuje, že „Božia milosť v nej vykonala vnútorné dielo“. Jedným dychom k  tomu pridáva uistenie, ktoré zároveň adresuje každému z nás.

„Neboj sa, choď vpred. Prosím, neboj sa. Ja som tvoj spoločník na ceste.“ Ako bol Boh s Máriou, tak je aj s nami. „Boh nemožného“ nás sprevádza, je „večné som s tebou“.

SVÄTOSTÁNOK V SRDCI

Anjel Gabriel Márii následne oznámil, že sa stane matkou dlhoočakávaného Mesiáša. „On bude kráľ – nie spôsobom ľudským a telesným, ale božským a duchovným. Jeho meno bude Ježiš, v preklade Boh zachraňuje, čo navždy pripomína, že nie človek zachraňuje, ale iba Boh.“

Ako reaguje Mária? „Odovzdáva sa, poslúcha, vytvára priestor. Mária prijíma Slovo vo vlastnom tele, a tak sa púšťa do najväčšieho poslania, aké bolo kedy zverené žene, ľudskej bytosti.

Stáva sa služobnicou.“ Tým je pre nás veľkým vzorom, aby sme sa učili načúvať Slovu, prijímať ho a uchovávať, „aby premieňalo naše srdcia na svätostánky jeho prítomnosti, na pohostinné domovy, kde rastie nádej“.

POSOLSTVÁ NÁDEJE

O  svedectvá nádeje nebola na audiencii núdza.

Osemročné ukrajinské dievčatko Tetyana poslalo pápežovi dar – medailu s holubicou mieru na žlto-modrom pozadí – ako prejav vďaky, že stále pamätá na sužovanú Ukrajinu. Tetyana sa nemohla osobne zúčastniť pre zranenia, ktoré jej spôsobila vojna. Napriek traume však nikdy nestratila úsmev.

„Posolstvo nádeje, ktoré Tetyana posiela pápežovi a všetkým svojím úsmevom, je najvýrečnejšou odpoveďou na zbytočnosť každej vojny, v ktorej každý prehráva,“ povedal Mario Tronca, predseda Taliansko-ukrajinského kresťanského kultúrneho združenia, ktorý medailu odovzdal.

Tridsaťtriročný Giampaolo Matrone, ktorý pred ôsmimi rokmi prišiel pri páde lavíny o manželku, svedčil, že s nádejou v Bohu sa dá opäť začať žiť: „Chcel by som, aby v tomto jubileu zameranom na slovo nádej každý pútnik, ktorý prichádza do Večného mesta, rozjímal o sile, ktorú môže dať viera, že veci sa môžu zmeniť k lepšiemu, aj keď sa všetko zdá stratené.“