Boh nie je ako my, Boh má trpezlivosť

Ako uviedol pápež František v úvode katechézy, človek touto prosbou vyjadruje túžbu, aby Božie kráľovstvo prišlo čo najskôr. Nemáme ju vnímať ako nejaké ohrozenie nášho sveta, ale ako šťastné oznámenie, posolstvo radosti.

„Ježiš nechce tlačiť ľudí k obráteniu zasievaním strachu z hroziaceho Božieho súdu alebo z pocitu viny za spáchané zlo. Naopak, to, čo prináša, je dobrá zvesť spásy a na základe toho volá k obráteniu.

Každý je vyzvaný, aby veril v evanjelium. Boh Otec nás miluje, je nám blízko a učí nás kráčať cestou svätosti.“

Znamenia Božieho kráľovstva
„Znamenia príchodu tohto kráľovstva sú rozmanité a všetky pozitívne. Ježiš začína svoju službu tým, že sa ujíma chorých, tak na tele, ako aj na duchu; tých, ktorí žili v sociálnom vylúčení; hriešnikov, na ktorých všetci hľadeli s pohŕdaním, aj tí, čo boli ešte hriešnejší než oni, ale predstierali, že sú spravodliví.

A ako Ježiš nazýva týchto? Pokrytci. Ježiš sám naznačuje tieto znamenia – znamenia Božieho kráľovstva: ,Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium’ (Mt 11, 5).

Príď kráľovstvo tvoje! - opakuje naliehavo kresťan, keď sa modlí Otče náš. Ježiš prišiel. Ale svet je stále poznačený hriechom svet je obývaný toľkými ľuďmi, ktorí trpia ľuďmi, ktorí nie sú zmierení a neodpúšťajú je poznačený vojnami a mnohými spôsobmi vykorisťovania.

Všetky tieto skutočnosti dokazujú, že Kristovo víťazstvo sa ešte kompletne neuplatnilo. Veľa mužov a žien stále žije s uzavretým srdcom. A predovšetkým v týchto situáciách sa na perách kresťana objavuje druhá prosba Otčenáša: Príď kráľovstvo tvoje! Je to ako povedať: Otče, potrebujeme ťa. Ježiš, potrebujeme teba, potrebujeme, aby si bol všade a navždy Pánom uprostred nás!“

Božie kráľovstvo nie je podľa tohto sveta
„Niekedy sa pýtame: Prečo sa toto kráľovstvo uskutočňuje tak pomaly? Ježiš rád hovorí o svojom víťazstve jazykom podobenstiev. Napríklad hovorí, že Božie kráľovstvo sa podobá poľu, kde rastú spolu dobrá pšenica aj kúkoľ.

Najhoršou chybou by bolo chcieť ihneď zasiahnuť vytrhávaním zo sveta toho, čo sa nám zdá burinou. Boh nie je ako my, Boh má trpezlivosť. Jeho kráľovstvo sa vo svete nenastoľuje násilím; spôsob, akým sa šíri, je miernosť.

Božie kráľovstvo je bezpochyby veľká sila, najväčšia, aká kedy jestvovala, nie však podľa kritérií sveta. Preto sa zdá, akoby nikdy nenadobudla absolútnu väčšinu. Je to ako kvas, ktorý sa vmiesi do múky, zdanlivo zmizne, a predsa on je tým, čo dá vykysnúť celému cestu.

V tomto osude Božieho kráľovstva môžeme intuitívne vnímať príbeh Ježišovho života. Aj on bol pre svojich súčasníkov jemným znamením, udalosťou takmer neznámou oficiálnym historikom tej doby.

Pšeničným zrnkom, ako definoval sám seba, ktoré zomiera v zemi, ale len tak môže priniesť veľkú úrodu. Symbol semena je výrečný. Roľník ho jedného dňa vloží do zeme a potom, či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie’ (Mk 4, 27).

Klíčiace semeno je viac Božím dielom než dielom človeka, ktorý ho zasial. Boh nás vždy predchádza, Boh vždy prekvapuje. Vďaka nemu po noci Veľkého piatka prichádza úsvit zmŕtvychvstania, ktoré dokáže osvietiť nádejou celý svet.“

Áno, prídem
„Príď kráľovstvo tvoje! – Zasievajme toto slovo uprostred našich hriechov a našich zlyhaní.

Venujme ho do daru ľuďom zlomeným a skriveným životom; tomu, kto zakúsil viac nenávisti než lásky; tomu, kto prežíval neužitočné dni bez toho, žeby pochopil prečo.

Darujme ho tým, ktorí bojovali za spravodlivosť, všetkým mučeníkom dejín; tomu, kto dospel k záveru, že bojoval bezúčelne a že tomuto svetu vládne vždy zlo. Takto budeme počuť ako odpoveď modlitbu Otče náš. A Pánova Cirkev odpovedá: ,Príď, Pane Ježišu’ (Zjv 22, 20).

A Ježiš hovorí: ,Prídem čoskoro’ (Zjv 22, 12). A Ježiš prichádza, jemu vlastným spôsobom, ale každodenne. Dôverujme tomu. A keď sa modlíme Otče náš, vždy vyslovujeme Príď kráľovstvo tvoje, aby sme v srdci začuli: Áno, áno, prídem, a prídem čoskoro.“