Božie kráľovstvo patrí chudobným v duchu

V zaplnenej Aule Pavla VI. privítalo Svätého Otca množstvo pútnikov z celého sveta. Na úvod zaznel úryvok z Matúšovho evanjelia (Mt 11, 28 - 30): „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

Paradox
„Dnes sa konfrontujeme s prvým z ôsmich blahoslavenstiev z Matúšovho evanjelia. Ježiš začína ohlasovať svoju cestu k šťastiu paradoxným hlásaním: ,Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo’ (Mt 5, 3). Je to prekvapujúca cesta a zvláštny predmet blahoslavenstiev – chudoba.

Musíme si položiť otázku: Čo sa myslí tým chudobní? Ak by Matúš použil iba toto slovo, jeho význam by bol jednoducho ekonomický, čiže poukazoval by na osoby, ktoré majú málo prostriedkov na živobytie alebo žiadne a potrebovali by pomoc od druhých.

Avšak Matúšovo evanjelium, na rozdiel od toho Lukášovho, hovorí o chudobných v duchu. Čo to znamená? Duch je podľa Biblie dychom života, ktorý Boh odovzdal Adamovi; je našou najhlbšou dimenziou, takzvanou duchovnou dimenziou, tou najdôvernejšou, tou, ktorá nás činí ľudskými osobami, je hlbokým jadrom nášho bytia.

Takže chudobní v duchu sú tí, ktorí sú a cítia sa chudobnými, žobrákmi v hĺbke ich bytia. Ježiš ich vyhlasuje za blahoslavených, pretože takým patrí nebeské kráľovstvo.

Koľkokrát nám hovorili pravý opak! Treba byť niečím v živote, byť niekým. Treba urobiť si meno. A tu sa rodí samota a nešťastie: ak ja musím byť niekým, potom súperím s ostatnými a žijem v nutkavej obave o svoje ego.

Ak neprijmem to, že som chudobný, znenávidím všetko, čo mi pripomína moju krehkosť. Pretože táto krehkosť mi prekáža, aby som sa stal dôležitou osobou, bohatým človekom nielen peniazmi, ale aj povesťou, všetkým.“

Je ťažké prosiť o odpustenie
„Každý sám pred sebou dobre vie, že akokoľvek by sa snažil, vždy zostane radikálne neúplný a zraniteľný. Neexistuje maska, ktorá by zakryla túto zraniteľnosť. Každý z nás je v svojom vnútri zraniteľný. Len musíme vidieť kde. Avšak ako zle sa žije, ak sa vyhýbame vlastným limitom! Žije sa zle.

Nevieme stráviť obmedzenie, zostáva tam. Pyšní ľudia nepýtajú pomoc, nemôžu žiadať o pomoc, ani ich nenapadne žiadať o pomoc, pretože sa musia ukázať ako sebestační. A koľko z nich potrebuje pomoc, no pýcha im bráni požiadať o ňu. A aké zložité je pripustiť si chybu a poprosiť o odpustenie!

Prečo je ťažké požiadať o odpustenie? Pretože pokoruje náš pokrytecký obraz. A predsa, žiť snažiac sa skryť vlastné nedostatky je namáhavé a skľučujúce. Ježiš Kristus nám hovorí: byť chudobnými je príležitosťou milosti; a ukazuje nám cestu úniku z tejto námahy. Dostali sme právo byť chudobnými v duchu, pretože je to cesta do Božieho kráľovstva.

Treba však zdôrazniť jednu zásadnú vec: nemusíme sa meniť, aby sme sa stali chudobnými v duchu, nemusíme robiť žiadnu premenu, pretože už takí sme! Sme chudobní, alebo jasnejšie: sme úbožiaci v duchu! Máme núdzu o všetko. Všetci sme chudobní v duchu, sme žobráci. Je to ľudský stav.“

Moc lásky k blížnemu
„Božie kráľovstvo patrí chudobným v duchu. Existujú tí, čo majú kráľovstvá tohto sveta - majú dobrá a komfort. Sú to však kráľovstvá, ktoré sa skončia. Moc ľudí, dokonca aj tých najväčších ríš, je prechodná a mizne.

Mnohokrát vidíme v televíznych správach alebo v novinách, že nejaký silný, mocný vládca alebo nejaká vláda, ktorá ešte včera bola, dnes už neexistuje, padli. Bohatstvá tohto sveta a tiež peniaze sa pomíňajú.

Starí ľudia nás učili, že prikrývka nebohého nemáva vrecká. Je to pravda. Nikdy som nevidel ísť za pohrebným sprievodom sťahovací kamión; nikto si odtiaľto nič neodnesie. Tieto bohatstvá zostávajú tu na zemi. Božie kráľovstvo patrí chudobným v duchu. Naozaj kraľuje ten, kto vie milovať skutočné dobro viac než seba samého. A toto je moc Boha.

V čom sa Kristus ukázal ako mocný? V tom, že vedel urobiť to, čo králi zeme nerobia: dať život za ľudí. A toto je skutočná moc. Moc bratstva, moc lásky k blížnemu, moc pokory. Toto urobil Kristus.

V tomto je skutočná sloboda: ten, kto má túto moc pokory, služby a bratstva, je slobodný. V službe tejto slobody je chudoba velebená blahoslavenstvami.“