Božie stopy v knihe nášho života
Pápež František vyzval na generálnej audiencii vstúpiť do seba. Čítať vlastný príbeh a objavovať v ňom kroky Pánovej prítomnosti.
„Náš život je najvzácnejšia kniha, akú sme kedy dostali,“ povedal Svätý Otec 19. októbra na úvod katechézy. Lenže málokto ju číta. Mnohí dokonca príliš neskoro, až tesne pred smrťou. A práve v knihe života „človek nájde to, čo hľadá zbytočne inými spôsobmi“.
Augustínova skúsenosť
František ako príklad uviedol svätého Augustína. Hľadal pravdu, ale na nesprávnych miestach. Až keď sa pozrel na svoj život, „všimol si v ňom tiché a nenápadné, ale rozhodujúce kroky Pánovej prítomnosti“. Vo svojich Vyznaniach napísal: „Ty si bol vnútri, ja vonku a tam som ťa hľadal. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou.“ Svätý Augustín je pre nás vzorom vstúpiť do seba.
Často sa mu podobáme. Ostávame v bludnom kruhu myšlienok, pesimistických nálad, „ktoré nám škodia a zrážajú nás k zemi“. Svätý Otec hovorí, že je síce potrebné rozpoznávať „toxické prvky“, ale zároveň ich vnímať komplexne, rozšíriť dej životného príbehu, aby sme „dokázali zachytiť aj nenápadné spôsoby, akými Boh koná“. Je dobré vedieť pomenovať svoje silné aj slabé stránky. „Musíme čítať svoj život. Len takto uvidíme veci, ktoré nie sú dobré, ale i tie, ktoré do nás zasieva Boh.“
Boh koná v utajení
„Dobro je vždy skryté, pretože sa ostýcha,“ hovorí pápež. Je to Boží štýl. Boh často koná „v utajení“, v skrytosti. „Je ako vzduch, čo dýchame. Nevidíme ho, ale udržiava nás pri živote. A uvedomíme si ho až vtedy, keď nám chýba.“
Práve preto je dôležité „zaostriť pohľad“. Pozorne prechádzať svoj život. Ako? Vhodnou pomôckou je vyrozprávať niekomu svoj životný príbeh. „Umožňuje nám to všímať si malé zázraky, ktoré pre nás Boh robí každý deň.“ Vďaka tomu môžeme objavovať drobné, jednoduché veci, z ktorých sa rodia tie veľké.
Ignácova skúsenosť
Svätý Otec odporúča čítať životopisy svätých. Pomôžu nám rozoznávať Božie konanie v našom živote. Citoval z Autobiografie sv. Ignáca: „Z vlastnej skúsenosti som totiž vedel, že z prvých myšlienok som bol smutný, z druhých zasa veselý. Takto postupne som začal rozoznávať rôznych duchov, ktorí mnou hýbali.“
Nato, aby sme poznali, čo sa deje v našom vnútri, položme si so Svätým Otcom na konci dňa niekoľko otázok: Čo sa dnes udialo v mojom srdci? Mal som radosť? Čo mi ju prinieslo? Bol som smutný? Čo ma k tomu viedlo? Naučme sa vnímať skutočnosti nie izolovane, ale v kontexte. Tak budeme vedieť dobre rozlišovať, čo sa v nás deje.
Hlava Katolíckej cirkvi na záver audiencie opäť vyzvala na modlitbu za mier na Ukrajine a vyjadrila solidaritu Nigérii po ničivých záplavách: „Modlime sa za všetkých, ktorí prišli o život, a za všetkých, ktorých postihla ničivá prírodná katastrofa. Nech naši bratia a sestry zakúsia solidaritu a podporu medzinárodného spoločenstva.“