Buďme láskavými svetlami medzi temnotami sveta

Pápež František liturgickou formulou - s použitím slávnostného plurálu, ktorý znamená „Peter a ja“ - oznámil, že „na povznesenie katolíckej viery a rast kresťanského života po dlhom zvažovaní, častých prosbách o Božiu pomoc a vypočutí mienky mnohých našich bratov v biskupskej službe vyhlasujeme a definujeme, že John Henry Newman (1801 - 1890), Giuseppina Vanniniová (1859 - 1911), Mariam Thresia Chiramel Mankidiyanová (1876 - 1926), Dulce Lopes Pontesová (1914 - 1992) a Marguerite Baysová (1815 - 1879) sú svätí, zapisujeme ich do zoznamu svätých a stanovujeme, aby im spolu so svätými bola v celej Cirkvi preukazovaná zbožná úcta“.

Angličan, Talianka, Indka, Brazílčanka a Švajčiarka; kardinál, tri rehoľníčky a laička.

Ďakovať Bohu
Petrov nástupca potom v homílii komentoval liturgické čítania tejto 28. cezročnej nedele, najmä Lukášovo evanjelium (Lk 17, 11 - 19) o zázračnom uzdravení desiatich malomocných, z ktorých iba jeden prišiel za uzdravenie Ježišovi poďakovať.

„Je pekné vidieť, že ten uzdravený muž, ktorý bol Samaritán, vyjadruje radosť z celej svojej sily. Chváli Boha veľkým hlasom, padá na zem, ďakuje. Vrcholom cesty viery je žiť, vzdávajúc vďaku.“

Pápež František potom všetkým prítomným položil otázku, či my veriaci prežívame dni ako ťarchu, alebo ako chválu. „Keď ďakujeme, Otec je dojatý a vylieva na nás Ducha Svätého. Poďakovanie nie je otázkou zdvorilosti, etikety; je to otázka viery.

Srdce, ktoré ďakuje, zostáva mladé. Povedať: Ďakujem, Pane, pri zobudení, počas dňa a pred spaním je protiliekom na starnutie srdca, lebo srdce starne a zvyká si na zlo. Tak aj v rodine, medzi manželmi: nezabudnite poďakovať. Ďakujem je to najjednoduchšie a najprospešnejšie slovo.“

Buďme svetlom
Záver homílie preto patril slovám vďaky Pánovi za nových svätých, rehoľníčky, laičku a kardinála, ktorých odteraz môžeme vzývať ako orodovníkov.

„Tri z nich sú rehoľníčky a ukazujú nám, že rehoľný život je cestou lásky na existenčných perifériách sveta. Svätá Marguerite Baysová zas bola krajčírkou a ukazuje nám, aká mocná je jednoduchá modlitba, trpezlivé znášanie, tiché darovanie sa.

Je to každodenná svätosť, o ktorej hovorí svätý kardinál Newman, keď povedal: ,Kresťan vlastní hlboký, tichý, skrytý pokoj, ktorý svet nevidí. Kresťan je radostný, pokojný, dobrý, láskavý, zdvorilý, úprimný, skromný; bez predstierania.

Jeho správanie je ďaleko od chvastúnstva a strojenosti, že na prvý pohľad ho možno ľahko považovať za obyčajného človeka’ (Parochial and Plain Sermons, V, 5).

Prosme, aby sme boli ako láskavé svetlá medzi temnotami sveta. Ježišu, zostaň s nami a my začneme žiariť ako ty; žiariť tak, že budeme svetlom pre iných (Rozjímania o kresťanskej doktríne VII, 3).“