Buďme soľou a svetlom
V nedeľu 9. februára pri modlitbe Anjel Pána pápež František hovoril o poslaní kresťana byť svetlom a soľou uprostred sveta napriek riziku, ktoré si to vyžaduje.
Svätý Otec sa zameral na Ježišove slová učeníkom o vydávaní svedectva: „Vy ste soľ zeme..., vy ste svetlo sveta“ (Mt 5, 13. 14).
Svätý Otec sa zameral na Ježišove slová učeníkom o vydávaní svedectva: „Vy ste soľ zeme..., vy ste svetlo sveta“ (Mt 5, 13. 14).
VN SK 10.02.2020
„Soľ je prvok, ktorý dodáva chuť a uchováva a chráni potraviny pred pokazením. Učeník je teda povolaný, aby držal spoločnosť ďaleko od nebezpečenstiev, od kaziacich zárodkov, ktoré znečisťujú život ľudí.
Soľou je ten učeník, ktorý nevyhľadáva pochvalu a potlesk, ale usiluje sa, aby jeho prítomnosť bola pokorná, konštruktívna, verná učeniu Ježiša, ktorý neprišiel na svet, aby ho obsluhovali, ale aby slúžil. A takýto postoj je veľmi potrebný!
Druhým obrazom, ktorý Ježiš predkladá svojim učeníkom, je obraz svetla. Svetlo rozháňa temnotu a umožňuje vidieť. Ježiš je svetlom, ktoré zahnalo temnoty, no tie ešte stále prebývajú vo svete a v jednotlivých ľuďoch.
Úlohou kresťana je tieto temnoty rozptyľovať tým, že dáva zažiariť Kristovmu svetlu a ohlasuje jeho evanjelium. Ide o vyžarovanie, ktoré môže pochádzať aj z našich slov, ale v prvom rade musí vyvierať z našich dobrých skutkov.
Ježišov učeník je svetlom, keď vie žiť svoju vieru aj v napätom prostredí; keď prispieva k odstraňovaniu predsudkov, ohovárania a umožňuje svetlu pravdy vniknúť do situácií zamorených pokrytectvom a klamstvom. Osvetľovať.
No nie mojím svetlom, ale Ježišovým svetlom. My sme prostriedkami na to, aby Ježišovo svetlo mohlo prísť ku všetkým. Ježiš nás pozýva nebáť sa žiť vo svete, aj keď sa v ňom neraz vyskytnú situácie poznačené konfliktom a hriechom.“
Soľou je ten učeník, ktorý nevyhľadáva pochvalu a potlesk, ale usiluje sa, aby jeho prítomnosť bola pokorná, konštruktívna, verná učeniu Ježiša, ktorý neprišiel na svet, aby ho obsluhovali, ale aby slúžil. A takýto postoj je veľmi potrebný!
Druhým obrazom, ktorý Ježiš predkladá svojim učeníkom, je obraz svetla. Svetlo rozháňa temnotu a umožňuje vidieť. Ježiš je svetlom, ktoré zahnalo temnoty, no tie ešte stále prebývajú vo svete a v jednotlivých ľuďoch.
Úlohou kresťana je tieto temnoty rozptyľovať tým, že dáva zažiariť Kristovmu svetlu a ohlasuje jeho evanjelium. Ide o vyžarovanie, ktoré môže pochádzať aj z našich slov, ale v prvom rade musí vyvierať z našich dobrých skutkov.
Ježišov učeník je svetlom, keď vie žiť svoju vieru aj v napätom prostredí; keď prispieva k odstraňovaniu predsudkov, ohovárania a umožňuje svetlu pravdy vniknúť do situácií zamorených pokrytectvom a klamstvom. Osvetľovať.
No nie mojím svetlom, ale Ježišovým svetlom. My sme prostriedkami na to, aby Ježišovo svetlo mohlo prísť ku všetkým. Ježiš nás pozýva nebáť sa žiť vo svete, aj keď sa v ňom neraz vyskytnú situácie poznačené konfliktom a hriechom.“