Buďme znamením a nástrojom jednoty

„Včera som sa vrátil z trojdňovej apoštolskej cesty, ktorá ma zaviedla do Bulharska a Severného Macedónska. Ďakujem Bohu, že mi umožnil vykonať tieto návštevy, a znovu ďakujem občianskym predstaviteľom týchto dvoch krajín, že ma veľmi láskavo a ochotne prijali. Biskupom a miestnym cirkevným komunitám patrí moja najsrdečnejšia vďaka za vrúcnosť a zbožnosť, ktorými sprevádzali moju púť.“

V Bulharsku som prosil o pokoj
„V Bulharsku ma sprevádzala živá pamiatka sv. Jána XXIII., ktorý bol do tejto krajiny poslaný v roku 1925 ako vizitátor a potom ako apoštolský delegát.
Pohnutý príkladom jeho náklonnosti a pastoračnej lásky som sa stretol s tamojším ľudom, ktorý je povolaný byť mostom medzi strednou, východnou a južnou Európou.

Mottom Pacem in terris som všetkých chcel povzbudiť, aby sa uberali cestou bratstva a na tejto ceste som mal to potešenie sa stretnúť predovšetkým s patriarchom Bulharskej pravoslávnej cirkvi Neofytom a s členmi posvätnej synody.

Našim poslaním a povolaním ako kresťanov je byť znamením a nástrojom jednoty, čo môžeme konať s pomocou Ducha Svätého tým, že uprednostňujeme to, čo nás zjednocuje, pred tým, čo nás rozdelilo alebo doteraz rozdeľuje.

Bulharsko je jednou z krajín, kam priniesli evanjelium svätí Cyril a Metod, ktorých sv. Ján Pavol II. priradil ako patrónov Európy ku sv. Benediktovi. V Sofii, v majestátnej patriarchálnej katedrále sv. Alexandra Nevského som zotrval v modlitbe pred posvätnou ikonou týchto dvoch svätých bratov.

Aj dnes potrebujeme nadšených a tvorivých hlásateľov evanjelia, aby mohla radostná zvesť prísť k tým, ktorí ju nepoznajú a znovu osviežiť tie krajiny, kde starobylé kresťanské korene uschli.

V tejto perspektíve som s katolíckou komunitou v Bulharsku dvakrát slávil Eucharistiu a povzbudil ju v nádeji a životodarnosti. Posledný počin návštevy v Bulharsku prebehol spoločne s predstaviteľmi rôznych náboženstiev. Prosili sme Boha o dar pokoja, zatiaľ čo skupinka detí niesla zapálené sviece, symboly viery a nádeje.“

Počúvajme Boží hlas
„V Severnom Macedónsku ma sprevádzala silná duchovná prítomnosť svätej Matky Terezy z Kalkaty, ktorá sa narodila v Skopje v roku 1910. V tejto drobnej žene, plnej sily Ducha Svätého, vidíme obraz Cirkvi v onej krajine aj v ďalších perifériách sveta, teda malú komunitu, ktorá sa Kristovou milosťou stáva útulným domovom, kde sa mnohým dostáva posily v ich živote.

Severné Macedónsko je nezávislou krajinou od roku 1991. Svätá stolica ju hneď od začiatku podporovala. Svojou návštevou som chcel povzbudiť predovšetkým jej tradičnú pohostinnosť voči ľuďom s odlišnou etnickou a náboženskou príslušnosťou, ako aj jej snahu prijať a podporiť značný počet migrantov a utečencov v kritickom období rokov 2015 a 2016. Sú veľmi pohostinní a majú veľké srdce. Migranti sú pre nich problémom, ale prijímajú ich a majú radi, a problémy riešia.

Mladá krajina z hľadiska vzniku a malá krajina, ktorá sa potrebuje otvoriť širokým horizontom, bez toho, aby prišla o svoje vlastné korene. Práve preto malo význam uskutočniť stretnutie s mládežou práve tam.

Chlapci a dievčatá rôznych kresťanských vyznaní aj iných náboženstiev, všetci spojení túžbou vytvoriť v živote niečo krásne. Povzbudil som ich, aby mali veľké túžby a odovzdali sa Bohu ako mladá Anežka - budúca Matka Tereza - počúvaním Božieho hlasu, ktorý sa prihovára v modlitbe a v tele potrebných bratov.

Okrem svedectva mladých som si v Skopje vypočul tiež svedectvo kňazov a zasvätených. Mužov a žien, ktorí darovali svoj život Kristovi a skôr či neskôr majú pokušenie povedať si: ,Pane, k čomu je tento môj malý dar vzhľadom na problémy Cirkvi a sveta?’ Preto som im pripomenul, že trocha kvasu môže prekvasiť celé cesto, a trochu čírej a koncentrovanej vône prenikne všetko.

Svätá omša slúžená na námestí v Skopje zopakovala na jednej z periférií dnešnej Európy Boží zázrak, ktorý niekoľkými lámanými a rozdanými chlebmi a rybami utíši hlad zástupov. Nevyčerpateľnej Božej prozreteľnosti zverme prítomnosť i budúcnosť národov, ktoré som navštívil počas tejto cesty. Všetkých vás pozývam, aby ste prosili Madonu o požehnanie pre tieto dve krajiny: Bulharsko a Severné Macedónsko.“

Košická arcidiecéza v Ríme
Vyše troma stovkami boli na vatikánskom námestí zastúpení aj Slováci. Ďakovnú púť Košickej arcidiecézy osobne viedol arcibiskup metropolita Bernard Bober, ktorý Svätému Otcovi priniesol relikviu novej blahoslavenej Anny Kolesárovej.

Púť Rádia Lumen prišla v sprievode desiatky kňazov. Z ďalších skupín to bola prešovská farnosť z Konkatedrály sv. Mikuláša, z Oravy farnosť Zuberec, z Bratislavy spoločenstvo Máriina misia a ďalšie skupiny.

Na poludnie slávili účastníci ďakovnej púte Košickej arcidiecézy a spolu s nimi aj ďalší slovenskí veriaci svätú omšu v Bazilike sv. Petra, ktorej predsedal kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.