Chváliť je ako dýchať čistý kyslík

V úvode zaznel biblický úryvok z Knihy žalmov:

„Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, a tvoje meno velebiť navždy a naveky. Budem ťa velebiť každý deň a tvoje meno chváliť navždy a naveky. Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľkosť nemožno preskúmať. Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu a všetko živé nech jeho sväté meno velebí navždy a naveky“ (Ž 145, 1 - 3. 21).   

V čase krízy chváliť Boha

Svätý Otec na začiatku katechézy voviedol poslucháčov do situácie, keď je Ján Krstiteľ vo väzení a pochybuje o tom, či Ježiš je ten prisľúbený Spasiteľ. Preto mu posiela správu, v ktorej mu kladie túto otázku. A Ježiš prekvapujúco nereaguje žalospevom, ale chválospevom.

„,Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým’ (Mt 11, 25). Čiže v plnej kríze, v plnej tme v dušiach mnohých ľudí, ako Jána Krstiteľa, Ježiš velebí Otca, Ježiš chváli Otca. Prečo to však robí?

Predovšetkým ho chváli za to, kým je: Otcom, Pánom neba i zeme. Ježiš sa vo svojom duchu raduje, pretože vie a cíti, že jeho Otec je Boh vesmíru a naopak: Pán všetkého, čo existuje, je Otec, jeho Otec. Z tejto skúsenosti, že sa cíti Synom Najvyššieho, pramení chvála. Ježiš sa cíti Synom Najvyššieho.

A potom Ježiš chváli Otca za to, že dáva prednosť maličkým. On sám to zakúša, keď káže v dedinách: múdri a rozumní reagujú nedôverčivo a uzavreto, kalkulujú, zatiaľ čo maličkí sa otvárajú a posolstvo prijímajú.

Aj my sa máme radovať a chváliť Boha za to, že pokorní a jednoduchí ľudia prijímajú evanjelium. Ja sa teším, keď vidím týchto jednoduchých ľudí, týchto pokorných ľudí, ktorí idú na púť, ktorí sa idú modliť, ktorí spievajú, ktorí chvália; ľudí, ktorým možno chýba mnoho vecí, no pokora ich vedie k chvále Boha.

Súčasťou budúcnosti sveta a nádeje Cirkvi sú vždy maličkí: tí, ktorí sa nepovažujú za lepších od ostatných, ktorí si uvedomujú vlastné limity a vlastné hriechy, ktorí nechcú panovať nad druhými, ktorí sa v Bohu Otcovi uznávajú všetci za bratov.“

My potrebujeme modlitbu chvál, nie Boh

„Vo chvíli zdanlivého nezdaru, kde je všetko temné, sa Ježiš modlí chváliac Otca. A jeho modlitba vedie aj nás, čitateľov evanjelia, k odlišnému hodnoteniu našich osobných porážok; situácií, v ktorých nevidíme jasne prítomnosť Boha a jeho konanie; keď sa zdá, že zlo prevláda a nemáme ho ako zastaviť.

Ježiš, ktorý rovnako veľmi odporúčal prosebnú modlitbu, práve vo chvíli, v ktorej mal dôvod prosiť Otca o vysvetlenie, ho - naopak - chváli. Vyzerá to rozporuplne, no práve tam spočíva pravda.

Kto potrebuje chválu? My alebo Boh? To my potrebujeme modlitbu chvál. Paradoxne, musíme ju praktizovať nielen vtedy, keď nás život zahŕňa šťastím, ale predovšetkým v ťažkých chvíľach, vo chvíľach temnoty, keď cesta stúpa do kopca.

Aj to je čas na chválu, ako keď Ježiš v temnej chvíli chváli Otca. Pretože sa učíme, že cez to stúpanie, cez tú ťažkú, vyčerpávajúcu cestu, cez tie náročné úseky dospejeme k videniu novej panorámy, otvorenejšieho horizontu. 

Chváliť je ako dýchať čistý kyslík: očisťuje ti dušu, dáva ti hľadieť do diaľky.“

Chváliť sa dá vždy

„Veľké je ponaučenie v tej modlitbe, ktorá už osem storočí neprestáva pulzovať a ktorú zložil sv. František na konci svojho života: Pieseň brata slnka alebo Chválospev stvorenia. František ju nezložil vo chvíli radosti, vo chvíli blaha, ale naopak, uprostred ťažkostí.

Je už takmer slepý, vníma na duši ťažobu samoty, akú predtým nikdy nezakúsil - svet sa od začiatku jeho kázania nezmenil, mnohí sa stále sužujú hádkami, a navyše cíti kroky smrti, ktoré sa čoraz viac približujú. Mohla by to byť chvíľa sklamania, toho extrémneho sklamania a prežívania vlastného zlyhania.

Avšak František sa v tomto okamihu smútku, okamihu temnoty modlí. Ako sa modlí? Modlí sa chválou. František chváli Boha za všetko, za všetky dary stvorenstva a tiež za smrť, ktorú s odvahou nazýva sestrou.

Tieto príklady svätých, kresťanov, aj Ježiša, príklady chválenia Boha v ťažkých chvíľach nám otvárajú dvere pre velikánsku cestu smerom k Pánovi a vždy nás očisťujú. Modlitba chvály vždy očisťuje.“