Cirkev je vždy otvorená všetkým

Na Námestí sv. Petra nechýbali ani skupiny Slovákov, prítomných bolo približne 100 pútnikov z rôznych častí Slovenska.

Na úvod katechézy zaznel úryvok Skutkov apoštolov: „A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: ,Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni’“ (Sk 15, 7 - 11).

Cirkev je otvoreným domom
„Kniha Skutkov apoštolov rozpráva, že svätý Pavol po stretnutí s Ježišom, ktoré ho premenilo, bol prijatý jeruzalemskou cirkvou vďaka sprostredkovaniu Barnabáša a začína ohlasovať Krista.

Avšak pre nepriateľstvo niektorých je nútený presťahovať sa do svojho rodného mesta Tarzu, kde sa k nemu pripojí Barnabáš, aby ho zapojil do dlhej cesty Božieho slova.

Kniha Skutkov apoštolov, o ktorej hovoríme v týchto katechézach, dá sa povedať, že je knihou dlhej cesty Božieho slova - Božie slovo treba ohlasovať; treba ho hlásať všade. Pavol a Barnabáš prichádzajú najprv do Antiochie v Sýrii, kde zostávajú celý rok, aby vyučovali a pomáhali komunite zapustiť korene.

Hlásali židovskej komunite, Židom. Antiochia sa tak stáva centrom misijného rozmachu vďaka kázaniu, prostredníctvom ktorého dvaja evanjelizátori – Pavol a Barnabáš – pôsobia na srdcia veriacich, ktorých tu, v Antiochii prvý raz nazývajú kresťanmi.

Zo Skutkov apoštolov vyplýva povaha Cirkvi, ktorá nie je nejakou pevnosťou, ale je stanom schopným rozšíriť svoj priestor a dať prístup všetkým. Cirkev je buď vychádzajúca, alebo to nie je Cirkev; je buď na ceste rozširujúc neustále svoj priestor, aby všetci mohli vojsť, alebo to nie je Cirkev.

Cirkev je povolaná byť vždy otvoreným domom Pána. A to preto, aby sa človek v túžbe nasledovať vnuknutie Ducha pri hľadaní Boha nestretol s chladom zatvorených brán.“

Prvý koncil
„Avšak táto novinka otvorených dverí je pre koho? Pre pohanov, pretože apoštoli kázali Židom, ale aj pohania prišli klopať na dvere Cirkvi; a táto novinka otvorených dverí pre pohanov rozpúta veľmi oduševnenú kontroverziu.

Niektorí Židia tvrdia, že pre to, aby boli spasení, je nevyhnutné stať sa Židmi prostredníctvom obriezky a potom prijať krst. A na urovnanie tejto záležitosti Pavol a Barnabáš konzultujú so snemom apoštolov a starších v Jeruzaleme a koná sa to, čo sa považuje za prvý koncil v dejinách Cirkvi – Jeruzalemský koncil či zhromaždenie, na ktoré odkazuje Pavol v Liste Galaťanom (Gal 2, 1 - 10).

Čelia veľmi delikátnemu teologickému, duchovnému a disciplinárnemu problému: vzťahu medzi vierou v Krista a zachovávaním Mojžišovho zákona. Rozhodujúcimi sú v priebehu zhromaždenia prejavy Petra a Jakuba – stĺpov materskej cirkvi.

Oni pozývajú nenariaďovať pohanom obriezku, ale žiadať od nich jedine odmietnutie modlárstva a všetkých jeho prejavov. Z diskusie vyplynie spoločná cesta a toto rozhodnutie je schválené tzv. apoštolským listom zaslaným do Antiochie.“

Počúvať sa a rozlišovať
„Jeruzalemské zhromaždenie nám ponúka dôležité svetlo ohľadom spôsobu, s akým treba čeliť názorovým rozdielom a hľadať ,pravdu v láske’ (Ef 4, 15).

Pripomína nám, že cirkevná metóda na rozriešenie konfliktov sa zakladá na dialógu spočívajúcom v pozornom a trpezlivom načúvaní a v rozlišovaní uskutočnenom vo svetle Ducha. Je to v skutočnosti Duch Svätý, ktorý pomáha prekonať uzavretosti a napätia a pracuje v srdciach, aby v pravde a dobre dospeli k jednote.

Tento text pomáha porozumieť synodálnemu spôsobu konania. Je zaujímavé, ako píšu tento list. Apoštoli začínajú: ,Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že...’ (Sk 15, 8).

Synodálnemu spôsobu konania je vlastná prítomnosť Ducha Svätého, inak je to len obyčajné hovorenie, parlament alebo niečo iné. Poprosme Pána, aby vo všetkých kresťanoch, obzvlášť v biskupoch a kňazoch, posilnil túžbu po spoločenstve a zodpovednosť zaň.“