Cirkev sa lúči s Benediktom XVI.

Pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý zomrel 31. decembra 2022, sprevádza na Slovensku vyvesenie čiernych zástav a zvonenie zvonov.

Zvony v kostoloch budú zvoniť v deň pohrebu – teda dnes, vo štvrtok 5. januára o 11.00. Ide o mimoriadne gesto duchovnej spoluúčasti s odchodom bývalého Petrovho nástupcu.

 

Duchovný testament Benedikta XVI.

Pripomeňme si dokument, ktorý napísal Joseph Ratzinger 29. augusta 2006.

Keď sa v tejto neskorej hodine svojho života obzriem späť na desaťročia, ktoré som prežil, v prvom rade vidím, koľko mám dôvodov ďakovať.

V prvom rade ďakujem samotnému Bohu, Darcovi každého dobrého daru, ktorý mi daroval život a viedol ma v rôznych chvíľach zmätku; vždy ma zdvihol, keď som sa začal šmýkať, a stále mi znovu daroval svetlo svojej tváre.

Spätne vidím a chápem, že aj temné a náročné úseky tejto cesty boli pre moju spásu a že práve v nich ma dobre viedol.

Ďakujem svojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkých časoch a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý až dodnes osvetľuje všetky moje dni ako jasné svetlo.

Otcova jasná viera naučila nás súrodencov veriť a ako smerovník vždy stála pevne uprostred všetkého môjho vedeckého poznávania.

Hlboká zbožnosť a veľká dobrota mojej matky zostávajú dedičstvom, za ktoré jej nemôžem dostatočne poďakovať.

Moja sestra mi celé desaťročia nezištne a s láskavou starostlivosťou slúžila; môj brat mi vždy dláždil cestu jasnosťou svojich úsudkov, ráznym odhodlaním a pokojom srdca; bez tohto  jeho nepretržitého predchádzania a sprevádzania by som nedokázal nájsť správnu cestu.

Zo srdca ďakujem Bohu za mnohých priateľov, mužov a ženy, ktorých mi on vždy postavil po boku; za spolupracovníkov vo všetkých etapách mojej cesty; za učiteľov a študentov, ktorých mi dal.

Všetkých ich vďačne zverujem jeho dobrote.

A chcem poďakovať Pánovi za moju krásnu domovinu na úpätí bavorských Álp, v ktorej som stále videl žiariť nádheru samotného Stvoriteľa.

Ďakujem ľuďom vo svojej vlasti, pretože v nich som mohol stále znovu a znovu zažíval krásu viery.

Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drahí krajania: Nenechajte sa odvrátiť od viery.

A nakoniec ďakujem Bohu za všetku krásu, ktorú som mohol zažiť vo všetkých etapách svojej cesty, ale najmä v Ríme a v Taliansku, ktoré sa stalo mojou druhou vlasťou.

Všetkých, ktorým som nejakým spôsobom ublížil, prosím z celého srdca o odpustenie.

To, čo som predtým povedal svojim krajanom, teraz hovorím všetkým, ktorí sú v Cirkvi zverení do mojej služby: Zostaňte pevní vo viere! Nenechajte sa zmiasť!

Často sa zdá, akoby veda - prírodné vedy na jednej strane a na strane druhej historický výskum (osobitne exegéza Svätého písma) - dokázali ponúknuť nezvratné výsledky, ktoré protirečia katolíckej viere.

Dávnejšie som zažil premeny prírodných vied a mohol som skonštatovať, ako sa, naopak, rozplývali zdanlivé istoty proti viere, ktoré sa ukázali, že nie sú vedou, ale filozofickými interpretáciami, ktoré sa len zdanlivo týkajú vedy.

Rovnako aj viera v dialógu s prírodnými vedami sa naučila lepšie chápať hranice rozsahu svojich tvrdení, a teda svoju špecifickosť.

Už je to šesťdesiat rokov, čo sprevádzam cestu teológie, osobitne biblických vied, a s postupným striedaním rôznych generácií som videl, ako sa zdanlivo neotrasiteľné tézy zrútili a ukázali sa len ako hypotézy: liberálna generácia (Harnack, Jülicher atď.), existencialistická generácia (Bultmann atď.), marxistická generácia.

Videl som a vidím, ako sa zo spleti hypotéz vynorila a nanovo vynára rozumnosť viery.

Ježiš Kristus je skutočne cesta, pravda a život - a Cirkev so všetkými svojimi nedostatkami je skutočne jeho telom.

Nakoniec vás pokorne prosím: modlite sa za mňa, aby ma Pán napriek všetkým mojim hriechom a nedostatkom prijal do večných príbytkov.

Deň čo deň sa úprimne modlím za všetkých, ktorí sú mi zverení.

-TK KBS-, -KN-