Čistota života

Prítomných pútnikov povzbudil jeho vytrvalosťou vo vydávaní svedectva o Ježišovi Kristovi napriek prenasledovaniu Cirkvi vtedajším režimom. V nadväznosti na nedeľné evanjelium Svätý Otec zdôraznil, že čistota nie je spojená len s vonkajšími obradmi.

„Aby bol človek čistý, nemusí si umývať ruky niekoľkokrát, ak potom v srdci prechováva zlé pocity, ako je chamtivosť, závisť alebo pýcha, či zlé úmysly, ako je klamstvo, krádež, zrada a ohováranie“ (porov. Mk 7, 21 – 22). Práve Ježiš upozorňuje na to, aby sme sa chránili pred formalizmom, ktorý neprispieva k rastu v dobrote.

„Nemožno napríklad vyjsť zo svätej omše a už na nádvorí kostola sa zastaviť a zlomyseľne a nemilosrdne klebetiť o všetkom a všetkých. Klebetenie ničí srdce i dušu. A to nemôžeš dopustiť! Ideš na omšu a potom pri vchode robíš tieto veci, to je nedobré!“

Takéto konanie znamená dvojitý život, ktorý bol typický práve pre farizejov – dodržiavali vonkajšiu čistotu bez skutkov milosrdenstva k druhým. „Boli sme stvorení pre skutočnú čistotu života, pre nežnosť a lásku.

Položme si teda otázku: Žijem svoju vieru dôsledne, čiže: to, čo robím v kostole, sa snažím robiť v rovnakom duchu aj mimo neho?“