Cti svojho otca i svoju matku

„Na ceste do hĺbky Desiatich slov dnes prichádzame k prikázaniu o otcovi a matke. Hovorí sa v ňom o úcte náležiacej rodičom. Čo je tou úctou? Nie je to otázkou vonkajšej formy, ale pravdy. Ctiť si otca a matku teda znamená uznať ich dôležitosť, a to aj prostredníctvom konkrétnych činov, ktoré vyjadrujú oddanosť, cit a starostlivosť.“

Detstvo poznačí celý život
„Štvrté slovo má jednu svoju charakteristiku: je prikázaním obsahujúcim jeden výsledok. Veď hovorí: ,Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh′ (Dt 5,16).

Ctiť si rodičov vedie k dlhému, šťastnému životu. Slovo byť šťastný sa v Desatore objavuje jedine v spojitosti so vzťahom k rodičom.

Táto niekoľko-tisícročná múdrosť prehlasuje to, k čomu sa ľudské vedy vedeli dopracovať len za niečo viac než posledné storočie – teda, že stopa detstva poznačuje celý život. Častokrát môže byť jednoduché pochopiť, či niekto vyrastal v zdravom a vyrovnanom prostredí.

Avšak rovnako je možné vnímať, či osoba má za sebou skúsenosti opustenosti a násilia. Naše detstvo je tak trochu ako nezmazateľný atrament – prejavuje sa v sklonoch, spôsoboch bytia, aj keď sa niektorí snažia ukryť rany vlastného pôvodu.

Avšak štvrté prikázanie hovorí oveľa viac. Nehovorí o dobrote rodičov, nežiada, aby otcovia a matky boli dokonalí.

Hovorí o skutkoch synov a dcér, bez ohľadu na zásluhy rodičov, a hovorí jednu výnimočnú a oslobodzujúcu vec: aj keď nie všetci rodičia sú dobrí a nie všetky detstvá sú pokojné, všetci synovia a dcéry môžu byť šťastní, pretože dosiahnutie plného a šťastného života závisí od správneho uznania toho, kto nás priviedol na svet.“

Z komplikovaného detstva svätci
„Pomyslime na to, ako môže byť toto slovo konštruktívne pre mnohých mladých ľudí, ktorí pochádzajú z bolestných situácií a pre všetkých tých, ktorí počas svojej mladosti trpeli.

Mnohí svätí a mnohí kresťania po bolestnom detstve žili žiarivým životom, pretože sa vďaka Ježišovi Kristovi so životom zmierili.

Pomyslime na toho mladého Sulprizia – dnes blahoslaveného, avšak už na budúci mesiac svätého – ktorý v 19 rokoch skončil svoj život zmierený s mnohými bolesťami, s mnohými situáciami, pretože jeho srdce bolo pokojné a nikdy nezaprel svojich rodičov.

Pomyslime na sv. Kamila de Lellis, ktorý aj po neusporiadanom detstve vybudoval život plný lásky a služby.

Pomyslime však aj na svätú Jozefínu Bakhitu, ktorá vyrastala v strašnom otroctve, alebo na blahoslaveného Karla Gnocchiho, ktorý bol sirotou a chudobným, a zároveň aj na sv. Jána Pavla II., ktorý bol poznačený stratou matky v krehkom veku.

Z akejkoľvek situácie by človek pochádzal, z tohto prikázania prijíma nasmerovanie vedúce ku Kristovi.“

Ctiť si rodičov
„Naše rany začínajú byť možnosťami, keď vďaka milosti objavíme, že skutočnou záhadou nie je prečo?, ale pre koho? – pre koho sa mi toto stalo. Z pohľadu akého diela ma Boh stvárnil prostredníctvom môjho príbehu?

Tu sa všetko obracia na ruby, všetko sa stáva vzácnym, všetko sa stáva konštruktívnym. Moja skúsenosť, aj keď je smutná a bolestná, ako sa vo svetle lásky stáva pre druhých, a pre koho, zdrojom spásy? Vtedy si môžeme začať ctiť našich rodičov so slobodou dospelých detí a s milosrdným prijatím ich limitov.

Ctiť si  rodičov – veď nám dali život! Ak si sa vzdialil od tvojich rodičov, vynalož námahu a vráť sa, vráť sa k nim, možno sú už starí... Darovali ti život. Prosím vás, nikdy, ale nikdy neurážajme rodičov druhých ľudí. Nikdy!

Nikdy neurážať mamu, nikdy neurážať otca. Urobte toto vnútorné rozhodnutie: odo dnes už nikdy nebudem urážať mamu či otca niekoho iného.“

Vojenský ordinariát v Ríme
Medzi účastníkmi generálnej audiencie bolo aj vyše 300 pútnikov zo Slovenska. Najväčšou slovenskou skupinou na Námestí sv. Petra bolo 250 účastníkov 13. púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky (OSaOz SR) v sprievode svojho ordinára Mons. Františka Rábeka.

Svätý Otec ich pozdravil v taliančine týmito slovami:

„Vítam tiež Národnú púť Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky, vedenej vojenským ordinárom Mons. Františkom Rábekom.“