Deti moje, buďte radostné

Inak to nebolo ani na Svätopeterskom námestí. Okrem slnečných lúčov ho zalialo desaťtisíc pútnikov a okolo sto tínedžerov z College Saint Michel des Batignolles v Paríži, ktorí sa pripravujú na sviatosť birmovania. Sediac na pódiu pred pápežom, dávali stretnutiu zvláštnu dynamiku. „Trochu hluku je fajn,“ usmial sa Svätý Otec pred začatím katechézy.

OVOCIE DUCHA

Radosť je spolu s láskou, pokojom, zhovievavosťou, láskavosťou, dobrotou, vernosťou, miernosťou, zdržanlivosťou podľa Pavlovho Listu Galaťanom (5, 22) ovocie Ducha Svätého. „Na rozdiel od chariziem, ktoré Duch dáva, komu chce a kedy chce, pre dobro Cirkvi, ovocie Ducha je výsledkom spolupráce milosti a našej slobody. Toto ovocie vždy vyjadruje tvorivosť človeka,“ vysvetlil pápež na úvod.

To je dobrá správa pre všetkých, lebo všetci nemôžeme byť prorokmi či apoštolmi, ale všetci sme povolaní k pokore, dobročinnosti, láskavosti, trpezlivosti, budovaniu pokoja.

RADOSŤ JE NÁKAZLIVÁ

Nie každý deň je radostný, pokojný. Nie vždy je dôvod na úsmev. V živote prichádzajú aj smutné dni. Ale „radosť z evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie.

S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť“, uistil nás Svätý Otec slovami exhortácie Evangelii gaudium. Je prirodzené, že túžime po tom, aby naša radosť trvala večne. Zo skúsenosti však vieme, že to tak nefunguje. Všetko tu na zemi sa pomíňa. Aj mladosť, aj radosť, aj priateľstvá, aj zdravie...

„Aj keby sa tieto veci rýchlo nepominuli, po istom čase už nestačia, ba dokonca začnú nudiť,“ pripomenul Svätý Otec. Lebo sme stvorení pre niečo väčšie. Ako povedal svätý Augustín: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“ Isté však je, že radosť z evanjelia sa obnovuje a stáva sa nákazlivou.

„Nielenže nepodlieha nevyhnutnému opotrebovaniu časom, ale znásobuje sa tým, že sa o ňu delíme s druhými.“

SVÄTEC RADOSTI

Za príklad a vzor radosti dal pápež svätého Filipa Neriho. „Chudobným a opusteným deťom vo svojom oratóriu hovorieval: Deti moje, buďte radostné, nechcem škrupule ani melanchóliu, stačí mi, že nehrešíte. Buďte dobré, ak môžete!“

Bol plný tohto ovocia Ducha. „Mal takú lásku k Bohu, až sa mu občas zdalo, že mu srdce pukne v hrudi.“ Radosť prýštiaca z jeho srdca naplneného Bohom bola taká príťažlivá, že prostredníctvom nej ohlasoval Ježiša a jeho milosrdenstvo.

„Počúvajte: Boh odpúšťa všetko, Boh vždy odpúšťa. A to je tá radosť: byť zmierený s  Bohom. Kňazom a spovedníkom hovorím: odpusťte všetko, nežiadajte príliš veľa, nepýtajte sa veľa, ale odpúšťajte všetko, všetko a vždy.“

A my ostatní? Pozrime do zrkadla, ako sa tvárime, či svojím výrazom skôr blížnych „neotrávime“. Radostnú zvesť evanjelia „nemožno odovzdávať s  unudenou tvárou a temným výrazom, ale s radosťou toho, kto našiel skrytý poklad a vzácnu perlu“.