Dozrieť vo viere

„Evanjelium dnešnej liturgickej slávnosti opakuje Petrove slová adresované Ježišovi: ,Ty si Mesiáš, Syn živého Boha!‘ (Mt 16, 16). Peter prednáša toto vyznanie viery nie na základe svojho ľudského chápania, ale vďaka vnuknutiu nebeského Otca. Pre rybára sa začala púť.

Ubehne však ešte mnoho dní, kým plný význam týchto slov prestúpi Petrov život a úplne ho prevráti.“ Aj vo viere existuje „učňovský čas“, ktorý sa týkal aj apoštolov Petra a Pavla, podobne ako každého z nás.

Potrebný je čas, trpezlivosť a pokora, aby naše zmýšľanie a konanie splynuli s evanjeliom. Apoštol Peter niečo také zakúsil – potom, čo Ježišovi vyznal svoju vieru, odmieta jeho predpoveď o utrpení a odsúdení na smrť, pretože ju nepovažuje za zlučiteľnú s Mesiášom.

„Svätý Peter prežil túto vnútornú drámu a potreboval čas na dozretie. Aj apoštol Pavol zakúsil chvíle neistoty a pochybností. Zjavenie Zmŕtvychvstalého Pavlovi na ceste do Damasku treba vnímať ako začiatok cesty, na ktorej sa apoštol vyrovnával s krízami, zlyhaniami a ustavičnou trýzňou, ktorú nazýva ostňom v tele.“

Púť viery nie je pre nikoho – ani pre Petra s Pavlom a žiadneho iného kresťana – iba prechádzkou. Ide o náročnú a niekedy trpkú trasu.

Pavol sa musel naučiť, ako byť kresťanom až do špiku kostí, a to najmä cez skúšky. Kiež nás Panna Mária, Kráľovná apoštolov, učí, ako ich napodobňovať a každý deň pokročiť na ceste viery.