Duch Svätý mení zvyk na novú radosť

Láska predpokladá toho, kto miluje, kto je milovaný, a samotnú lásku, ktorá ich spája. „Boh Otec je v Trojici ten, ktorý miluje, je prameňom a počiatkom všetkého. Syn je ten, ktorý je milovaný, a Duch Svätý je láska, ktorá ich spája,“ vysvetlil pápež. Boh je jeden, ale nie je osamelý.

„Jeho jednotou je jednota spoločenstva a lásky.“ Preto by sme mohli Ducha nazývať nie v  jednotnom čísle, ale „prvou osobou množného čísla – božské my Otca a Syna“.

OTEC A MAMA SPOLOČNE

Podobne by to malo vyzerať v rodine. Manželia by mali svedčiť o jednote, stáť jeden vedľa druhého, mali by byť „my“, jeden subjekt. Príkladom môže byť Panna Mária so svätým Jozefom. Keď v Jeruzaleme našli strateného dvanásťročného Ježiša, Mária mu povedala: tvoj otec i ja sme ťa hľadali.

„Ako veľmi deti potrebujú túto jednotu rodičov – otec a mama spoločne – a ako veľmi deti trpia, keď chýba!“ upozornil Svätý Otec. „Aby však manželstvo zodpovedalo tomuto povolaniu, potrebuje podporu toho, kto je dar, či skôr dar par excellence. Tam, kde vstupuje Duch Svätý, sa znovuzrodí schopnosť darovať sa.“

MANŽELSTVO NA SKALE

Pápež vie, že to nie je ľahké, že si to vyžaduje námahu. Je jednoduchšie stavať na piesku ako na skale, ale z biblického podobenstva i zo života vieme, aký je potom výsledok. „Dôsledky manželstiev postavených na piesku sú, žiaľ, viditeľné pre všetkých a doplácajú na ne najmä deti. Deti trpia odlúčením či nedostatkom rodičovskej lásky!“

Pri mnohých platí ďalšia biblická veta, ktorú povedala Panna Mária na svadbe v Káne: nemajú víno. Nie je to však koniec. „Duch Svätý je ten, kto na duchovnej úrovni naďalej koná zázrak, ktorý pri tej príležitosti vykonal Ježiš, a to, že mení vodu zvyku na novú radosť zo spoločného života.“

V závere katechézy pápež použil talianske príslovie: nestrkaj prst medzi manžela a manželku. „Avšak jeden ,prst‘ medzi manžela a manželku treba vložiť, a to práve prst Boží: čiže Ducha Svätého.“