Evanjelium je len jedno

Svätý Otec František vo svojej katechéze pokračoval v cykle o Liste Galaťanom. Zameral sa na stať, v ktorej sv. Pavol vyzýva komunitu kresťanov, aby neschádzali z cesty a nenasledovali „nových“ kazateľov ohlasujúcich iné evanjelium, než je to, ktoré im hlásal on:

„Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“ (Gal 1, 6 – 9).

Pavol nemá iný záujem než evanjelium

„Pokiaľ ide o tému evanjelia a evanjelizačného poslania, Pavol je nadšený až tak, že stráca hlavu. Zdá sa, že nevidí nič iné ako poslanie, ktoré mu zveril Pán. Pavol nemá iný záujem než evanjelium. Je to Pavlova láska, Pavlov záujem, Pavlovo povolanie: ohlasovať.

Dokonca prichádza až k tvrdeniu: ,Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium‘ (1 Kor 1, 17). Pavol chápe celú svoju existenciu ako povolanie evanjelizovať, umožniť ľuďom spoznať Kristovo posolstvo, oznamovať im evanjelium. Doslova hovorí: ,Beda mi, keby som evanjelium nehlásal‘ (1 Kor 9, 16).

A keď píše kresťanom v Ríme, sám seba predstavuje jednoducho: ,Pavol, služobník Krista Ježiša, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium‘ (Rim 1, 1). To je jeho povolanie. Skrátka, uvedomuje si, že bol ,vyčlenený‘ nato, aby prinášal evanjelium všetkým, a nemôže robiť nič iné, než sa tomuto poslaniu venovať zo všetkých síl.

Preto možno pochopiť smútok, sklamanie, ba až trpkú iróniu apoštola voči Galaťanom, lebo v jeho očiach sa vybrali na nesprávnu cestu. Opornou osou, okolo ktorej sa všetko točí, je evanjelium. Pavol však nemyslí na štyri evanjeliá, ako je to prirodzené pre nás.

Keď posielal tento list, ešte nebolo napísané žiadne zo štyroch evanjelií. Evanjelium je pre neho to, čo hlása; to, čo sa nazýva kerygma – ohlasovanie. Ale ohlasovanie čoho? Ježišovej smrti a vzkriesenia ako zdroja spásy.

Pavol hlása evanjelium, ktoré je vyjadrené štyrmi slovesami: Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; bol pochovaný; bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a zjavil sa Kéfasovi (porov. 1 Kor 15, 3 – 5). Toto evanjelium je naplnením prísľubov a spásou, ktorá je ponúknutá všetkým ľuďom.“

Apoštol nemôže riskovať kompromisy

„Zoči-voči veľkému daru, aký dostali Galaťania, si apoštol Pavol nevie vysvetliť, ako je možné, že uvažujú o prijatí iného ,evanjelia‘, možno sofistikovanejšieho, intelektuálnejšieho, ale stále len iného ,evanjelia‘. Galaťania sú ešte len začiatočníkmi vo viere a ich dezorientácia je pochopiteľná.

Nadšenie z prijímania viery v Krista ich podnecuje počúvať nových kazateľov, pričom si namýšľajú, že ich posolstvo dopĺňa to Pavlovo. Ale nie je to tak. Apoštol Pavol však nemôže riskovať kompromisy na rozhodujúcej pôde. Evanjelium je len jedno – práve to, ktoré hlásal on; iné nemôže existovať.

Pozor! Pavol nehovorí, že pravé evanjelium je jeho, pretože ho on ohlasoval; to nie! Nehovorí to. To by bola opovážlivosť, to by bola domýšľavosť. Predovšetkým potvrdzuje, že ,jeho‘ evanjelium je to isté, ktoré ostatní apoštoli hlásali aj inde. Je to jediné autentické evanjelium Ježiša Krista.

Preto sv. Pavol píše: ,Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista‘ (Gal 1, 11 – 12). Možno teda pochopiť, prečo Pavol používa také tvrdé výrazy.

Používa slovo ,prekliaty‘, ktoré poukazuje na požiadavku držať ďaleko od spoločenstva to, čo ohrozuje jeho základy. V tomto bode totiž apoštol nenecháva priestor na vyjednávanie – o pravde evanjelia nemožno vyjednávať. Buď prijmeš evanjelium také, aké je, ako bolo hlásané – alebo prijmeš niečo iné.

Nemožno sa znižovať ku kompromisom: viera v Ježiša nie je tovar na vyjednávanie; je to spása, je to stretnutie, je to vykúpenie. Nemožno ju lacno predávať. Neexistujú ,módne‘ evanjeliá; evanjelium je vždy nové, je to novosť.

Pavlova pastoračná dychtivosť ho vedie k prísnosti, pretože vidí veľké riziko, ktoré hrozí mladým kresťanom. No je potrebné vymaniť sa z labyrintu dobrých úmyslov, aby sme mohli uchopiť najvyššiu pravdu, ktorá sa predstavuje ako najsúdržnejšia s osobou a kázaním Ježiša a jeho zjavením Otcovej lásky. Toto je dôležité: vedieť rozlišovať.“