Hľadať nebo a vnímať dych stvorenia

S radosťou si spomínam na miestnu cirkev a na ušľachtilý a múdry mongolský ľud, ktorý mi prejavil toľko náklonnosti a srdečnosti,“ začal pápež František svoj príhovor na generálnej audiencii v stredu 6. septembra. Poďakoval všetkým, ktorí pripravovali a sprevádzali jeho cestu.

VEĽKÁ MILOSŤ

Maličkú Cirkev v Mongolsku charakterizoval ako veľmi skromnú a radostnú. Na rečnícku otázku, prečo cestoval tak ďaleko kvôli malému stádu, odpovedal, že „ďaleko od svetiel reflektorov často nachádzame znamenia prítomnosti Boha“.

Opieral sa o biblický úryvok z Prvej knihy Samuelovej, že Boh nehľadí na výzor, počet, kvantitu, ale na srdce. „Pán nevyhľadáva stred javiska, ale jednoduché srdce tých, ktorí po ňom túžia a milujú ho bez toho, žeby sa chceli vyvyšovať.“ Návštevu Mongolska označil za veľkú milosť.

DOM MILOSRDENSTVA

Počiatky Cirkvi v Mongolsku sú dojímavé. Vznikla z Božej milosti asi pred tridsiatimi rokmi, keď tam prišlo zopár zapálených misionárov, ktorí sa naučili jazyk a vytvorili spoločenstvo. „Toto je katolíckosť: vtelená univerzálnosť, ktorá prijíma dobro tam, kde žije, a slúži ľuďom, s ktorými žije.“

To je znak Cirkvi: slúžiť, čiže svedčiť o Ježišovi viac skutkami ako slovami. O tom, že Cirkev v Mongolsku je horlivá, svedčí aj Dom milosrdenstva, ktorý Svätý Otec slávnostne otvoril a požehnal.

„Dom, ktorý je vizitkou mongolských kresťanov, ale ktorý zároveň vyzýva každé spoločenstvo byť domom milosrdenstva: otvoreným a pohostinným miestom, kde bieda človeka môže bez hanby vstúpiť do kontaktu s Božím milosrdenstvom.“

RAST JE V TICHU

Pápež František vyzdvihol krásu mongolského národa. Spoznal mnoho ľudí a vypočul si viacero svedectiev. „Som vďačný za medzináboženské a ekumenické stretnutie. Mongolsko má veľkú budhistickú tradíciu s mnohými ľuďmi, ktorí v tichosti prežívajú svoju vieru úprimným a radikálnym spôsobom.“

Pripomenul, že si často vážime druhých len do tej miery, do akej zodpovedajú našim predstavám, a povzbudil inšpirovať sa štýlom Mongolov: hľadať dobro. „Len si pomyslite, koľko semien v skrytosti vytvára záhradu sveta, zatiaľ čo my počúvame len o zvuku padajúcich stromov!“

Našu pozornosť viac pritiahnu škandály a hluk „padajúceho stromu“. „Ale nevidíte, že les rastie každý deň? Rast je v tichu. Rozhodujúce je vidieť dobro.“

V HARMÓNII

Svätý Otec neskrýval radosť zo stretnutia s mongolským ľudom, ktoré považuje za veľmi užitočné. Tento národ „si váži svoje korene a tradície, rešpektuje starších a žije v harmónii s prostredím. Je to ľud, ktorý hľadá nebo a vníma dych stvorenia“. Je nám tak inšpiráciou rozšíriť si hranice pohľadu, obzory aj srdcia, „aby sme boli nablízku každému človeku a každej civilizácii“.