Iracký ľud má právo na život v pokoji

Pápež v úvode katechézy uviedol, že ešte nikdy žiaden Petrov nástupca nenavštívil Irak. Aj keď túto Abrahámovu zem veľmi chcel navštíviť sv. Ján Pavol II., nebolo to vtedy možné.

Božia prozreteľnosť chcela, aby sa to uskutočnilo až teraz a aby sa stala znamením nádeje po rokoch vojny a konfliktov.

Som plný vďačnosti

„Ďakujem Bohu a všetkým, ktorí návštevu pomohli uskutočniť: prezidentovi republiky a irackej vláde; patriarchom a biskupom krajiny, spolu so všetkými ministrami a veriacimi príslušných cirkví; náboženským autoritám, počínajúc veľkým ajatolláhom Al-Sistáním, s ktorým som mal nezabudnuteľné stretnutie v jeho bydlisku v Nadžafe.

Mocne som cítil kajúci zmysel tejto púte: nemohol som sa priblížiť k tomuto mučenému ľudu, k tejto mučeníckej cirkvi bez toho, aby som na seba nevzal v mene Katolíckej cirkvi kríž, ktorý oni nesú už roky; jeden veľký kríž, ako je ten umiestnený pri vstupe do Karakoša.

Cítil som ho osobitným spôsobom vidiac ešte stále otvorené rany ničení, no ešte viac pri stretávaní a počúvaní svedkov, ktorí prežili násilie, prenasledovania, exil. A zároveň som videl navôkol seba radosť z prijímania Kristovho posla; videl som nádej na otvorenie horizontu pokoja a bratstva.

Túto nádej som stretol v príhovore prezidenta republiky, našiel som ju v mnohých pozdravoch a svedectvách, v spevoch a gestách ľudí. Čítal som ju zo žiariacich tvárí mladých a zo živých očí seniorov. Ľudia, čo postojačky čakali na pápeža päť hodín, aj ženy s deťmi v náručí; čakali – a v ich očiach bola nádej.“

Odpoveďou nie je vojna

„Iracký ľud má právo na život v pokoji, má právo znovuobjaviť dôstojnosť, ktorá mu patrí. Jeho náboženské a kultúrne korene majú tisícky rokov: Mezopotámia je kolískou ľudstva; Bagdad bol v dejinách mestom prvoradého významu, ktoré po stáročia hostilo najbohatšiu knižnicu na svete.

A čo ju zničilo? Vojna. Vždy vojna je monštrom, ktoré sa s meniacimi epochami transformuje a pokračuje v požieraní ľudstva. Avšak odpoveďou na vojnu nie je ďalšia vojna, odpoveďou na zbrane nie sú ďalšie zbrane.

A ja som si kládol otázku: Kto predával zbrane teroristom? Kto dnes predáva zbrane teroristom, ktorí robia masakre na iných miestach, pomyslime napríklad na Afriku? To je otázka, na ktorú by som chcel, aby niekto dal odpoveď.

Odpoveďou nie je vojna, ale bratstvo. Toto je výzva pre Irak, ale nielen preň; je to výzva pre mnohé konfliktné regióny a v konečnom dôsledku je to výzva pre celý svet: bratstvo. Budeme schopní vytvoriť bratstvo medzi nami, vytvoriť kultúru bratov? Alebo budeme pokračovať s logikou začatou Kainom; vojnou?“

Bratskosť, bratstvo

„Preto sme sa stretli a modlili sme sa spoločne – kresťania, moslimovia, s reprezentantmi iných náboženstiev – v Ure, kde Abrahám prijal povolanie od Boha, ktorý mu prisľúbil potomstvo, všetko zanechal a vydal sa na cestu.

A v Ure, stojac spoločne pod tým žiarivým nebom, tým istým nebom, na ktorom náš otec Abrahám videl nás, svoje potomstvo, zdalo sa nám, že v srdciach znova zaznievala veta: Vy všetci ste bratia.

Posolstvo bratstva vyšlo z cirkevného stretnutia v sýrskokatolíckej katedrále v Bagdade, kde bolo v roku 2010 počas slávenia svätej omše zabitých štyridsať osôb, medzi nimi dvaja kňazi.

Posolstvo bratstva sme tiež vyslali z Mosulu a z Karakoša na rieke Tigris, pri ruinách Ninive. Starobylá identita týchto miest bola zničená. Teraz sa tam s námahou snažia o rekonštrukciu; moslimovia pozývajú kresťanov, aby sa vrátili – a spoločne reštaurujú kostoly a mešity. Tu je to bratstvo.

A my sa, prosím vás, aj naďalej modlime za týchto našich tak ťažko skúšaných bratov a sestry, aby mali silu začať odznovu. Keď myslím na mnohých Iračanov, ktorí emigrovali, chcel by som im povedať: zanechali ste všetko tak ako Abrahám; tak ako on chráňte vieru a nádej a buďte tkáčmi priateľstva a bratstva tam, kde sa nachádzate.

Posolstvo bratstva vyšlo aj z dvoch eucharistických slávení: v Bagdade, v chaldejskom ríte, a ďalšieho v Erbile. Nádej Abraháma a jeho potomstva sa uskutočnila v tajomstve, ktoré sme slávili, v Ježišovi, Synovi, ktorého Boh Otec neušetril, ale daroval ho pre záchranu nás všetkých.“