Jednota sa nedosahuje od stola

V katechéze vychádzal zo Skutkov apoštolov o pôsobení Ducha Svätého.

„Duch pracuje pre jednotu dvoma spôsobmi. Na jednej strane vedie odvážne Cirkev von, aby mohla prijímať čoraz viac ľudí a národov, na druhej strane ju zhromažďuje vnútri, aby upevnil dosiahnutú jednotu. Učí ju rozširovať sa v univerzálnosti a zhromažďovať sa v jednote.“

VŠEOBECNÁ A JEDNA

Prvé tajomstvo a charakteristika Cirkvi je, že je univerzálna. Skutky apoštolov v 16. kapitole opisujú snahy apoštola Pavla ohlasovať evanjelium v oblasti Malej Ázie, v Bitýnii, ale Duch Svätý mal iné zámery.

„Nasledujúcu noc dostal apoštol vo sne príkaz prejsť do Macedónska. Evanjelium tak vyšlo z rodnej Ázie a vstúpilo do Európy.“ Druhé tajomstvo je, že je jedna. Je tu však riziko, že univerzálnosť ohrozí vnútornú jednotu.

„Duch Svätý nevytvára jednotu vždy náhle, zázračnými a ráznymi zásahmi, ako to bolo na Turíce. Robí to, a to vo väčšine prípadov, aj nenápadnou prácou, rešpektuje čas a  ľudské rozdiely, prúdi cez ľudí a inštitúcie, modlitbu i výmenu názorov. Dnes by sme povedali, že pôsobí synodálnym spôsobom.“

SPOLOČNE KU KRISTOVI

Od teórie prešiel pápež k praxi a hovoril, že jednota Cirkvi je jednotou ľudí a tá sa nedosahuje od stola, ale uskutočňuje sa v živote.

Nie je to však jednoduché a je nato potrebné upustiť od svojho uhla pohľadu a zistiť, čo si o ňom myslí druhý človek.

„Jednota života, turíčna jednota podľa Ducha, sa dosahuje vtedy, keď sa človek usiluje postaviť do stredu Boha, nie seba samého. Aj jednota kresťanov sa buduje týmto spôsobom: nie tak, že čakáme, kým sa k nám ostatní pridajú, ale tak, že spoločne smerujeme ku Kristovi.“