Ježiš je rukou Otca

V úvodnom biblickom zamyslení sa Svätý Otec František sústredil na gesto Ježišovej podanej ruky topiacemu sa apoštolovi Petrovi, pričom sa inšpiroval úryvkom z Matúšovho evanjelia na 19. cezročnú nedeľu (porov. Mt 14, 22 - 33).

„Keď cítime silné pochybnosti a strach; keď sa nám zdá, že sa topíme; v ťažkých momentoch života, keď sa všetko mení na temnotu - nesmieme sa hanbiť zakričať ako Peter: Pane, zachráň ma! Treba klopať na srdce Boha, klopať na srdce Ježiša: Pane, zachráň ma! Je to nádherná modlitba. Môžeme ju opakovať tak často, ako len potrebujeme.

Ježišovo gesto, keď ihneď vystiera svoju ruku a zachytáva svojho priateľa, treba dlho kontemplovať - takýto je Ježiš, takto koná Ježiš; Ježiš je rukou Otca, ktorý nás nikdy neopustí; je mocnou a vernou rukou Otca, ktorý stále chce iba naše dobro.

Mať vieru znamená mať uprostred búrky srdce upriamené na Boha, na jeho lásku, na jeho otcovskú nehu. Práve toto chcel Ježiš naučiť Petra a učeníkov. A toto chce naučiť dnes aj nás – aj v temných chvíľach a okamihoch smútku. Ježiš veľmi dobre vie, že naša viera je slabá – my všetci sme maloverní; my všetci - aj ja – všetci. Napriek tomu, že naše putovanie môže byť plné utrpenia, treba si uvedomiť, že Ježiš je Zmŕtvychvstalý! Nezabudnime na to.“