Ježiš je učiteľ modlitby

Po dvoch mesiacoch sa pre sprísnené zdravotnícke opatrenia proti pandémii pápež František vrátil k čisto mediálnej forme generálnej audiencie cez televízny a internetový prenos.

V úvode zdôraznil dôležitosť dôsledného zachovávania preventívnych opatrení, ktoré vydali politické a zdravotnícke autority, a zároveň uistil o svojej blízkosti chorých a všetkých, ktorí sú s ním spojení touto formou.

Generálna audiencia mala tradičný priebeh s čítaním biblického úryvku, katechézou a pozdravmi tlmočenými veriacim v rôznych svetových jazykoch. V poradí už trinástej katechéze z cyklu o biblickej modlitbe dal pápež František názov Ježiš – učiteľ modlitby.

Ježiš, učiteľ modlitby

„Počas svojho verejného života Ježiš ustavične odkazuje na silu modlitby. Evanjeliá nám to ukazujú, keď sa uťahuje na odľahlé miesta, aby sa modlil. Ide o stručné a diskrétne opisy, ktoré nám umožňujú predstaviť si tieto modlitbové dialógy.

Jasne svedčia o tom, že ani v čase najväčšieho venovania sa chudobným a chorým Ježiš nikdy nezanedbával svoj dôverný rozhovor s Otcom. Čím viac bol ponorený do potrieb ľudí, tým viac cítil potrebu odpočinku v spoločenstve Trojice, potrebu návratu k Otcovi a Duchu Svätému.

V Ježišovom živote je teda jedno tajomstvo, ukryté pred ľudskými očami, ktoré predstavuje oporný bod všetkého. Ježišova modlitba je tajomná realita, z ktorej tušíme len niečo, ale ktorá nám umožňuje vnímať celú jeho misiu v správnej perspektíve.

V týchto hodinách osamote, pred svitaním alebo v noci, sa Ježiš ponára do svojej dôvernosti s Otcom, totiž do lásky, po ktorej smädí každá duša. Toto vychádza na povrch už od prvých dní jeho verejného účinkovania.“

Modlitba ako prvá túžba dňa

„Modlitba je kormidlom, ktoré vedie Ježišov kurz. To, čo určuje etapy jeho misie, nie sú ani úspechy, ani súhlasná odozva, ani tá lákavá veta - ,všetci ťa hľadajú´. To, čo vytyčuje Ježišovo kráčanie, je omnoho menej pohodlná cesta. Na nej je Ježiš poslušný vnuknutiam Otca, ktorým načúva a ktoré prijíma vo svojej modlitbe osamote.

Katechizmus hovorí: ,Keď sa Ježiš modlí, už tým nás učí modliť sa´ (KKC 2607). Preto z Ježišovho príkladu môžeme vyťažiť niektoré charakteristiky kresťanskej modlitby.

V prvom rade jej patrí prvenstvo: je prvou túžbou dňa; niečím, čo sa koná na úsvite, prv než sa svet prebudí. Modlitba prinavracia dušu tomu, čo by inak zostalo bez dychu.

Deň prežitý bez modlitby sa vydáva nebezpečenstvu, že sa zmení na otravné alebo otupné prežívanie; všetko, čo sa nám prihodí, sa môže pre nás zmeniť na zle znášaný a slepý údel. Ježiš, naopak, vychováva k poslušnosti voči realite, a teda k načúvaniu.

Modlitba je v prvom rade načúvanie a stretnutie sa s Bohom. Každodenné problémy sa teda nestanú prekážkami, ale výzvami samotného Boha načúvať a stretnúť sa s tým, koho máme pred sebou.

Skúšky života sa tak menia na príležitosti na rast vo viere a v láske. Modlitba má moc zmeniť v živote na dobro to, čo by inak bolo odsúdením.“

Modlitba ako umenie

„Na druhom mieste je modlitba umením, ktoré sa má praktizovať s vytrvalosťou. Sám Ježiš nám hovorí: klopte, klopte, klopte. Všetci sme schopní príležitostných modlitieb, ktoré sa rodia z emócie daného okamihu; ale Ježiš nás učí inému typu modlitby: takej, ktorá pozná disciplínu, cvik a berie sa ako životné pravidlo.

Vytrvalá modlitba prináša postupnú premenu, robí nás silnými v čase súženia, dáva milosť opory od toho, ktorý nás miluje a vždy chráni.

Ďalšou charakteristikou Ježišovej modlitby je samota. Kto sa modlí, neuniká zo sveta, ale dáva prednosť odľahlým miestam. Tam, v tichu, sa môžu vynoriť mnohé hlasy, ktoré skrývame vo svojom vnútri: potláčané túžby i pravdy, ktoré zanovito udúšame. A predovšetkým: Boh hovorí v tichosti.

Napokon je Ježišova modlitba miestom, kde sa chápe, že všetko pochádza od Boha a k nemu sa aj vracia. Modlitba nám pomáha znovu nájsť správny rozmer vo vzťahu s Bohom, naším Otcom, a so všetkým stvorením.“