Ježiš sa modlí za nás všetkých
„Ježiš sa modlil za všetkých, modlil sa aj za mňa, za každého z vás,“ vysvetlil v katechéze pápež František. Snímka: profimedia.sk
Pápežovej katechéze predchádzal biblický úryvok z pašií podľa Marka: „Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: ,Sadnite si tu, kým sa pomodlím.‘ Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť.
Vtedy im povedal: ,Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!‘ Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: ,Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty‘ “ (Mk 14, 32 – 36).
V Ježišovi je spása
„Viackrát sme si v tomto cykle katechéz pripomínali, že modlitba je jednou z najzrejmejších charakteristík Ježišovho života. Ježiš sa modlieval a modlieval sa veľa. Evanjeliá svedčia o tom, ako sa Ježišova modlitba stala ešte intenzívnejšou a hutnejšou v hodine jeho umučenia a smrti.
Tieto vrcholiace udalosti jeho života tvoria ústredné jadro kresťanského kázania. Posledné hodiny, ktoré prežíval Ježiš v Jeruzaleme, sú srdcom evanjelia nielen preto, že si na toto rozprávanie evanjelisti vyhradzujú proporcionálne viac priestoru, ale aj preto, že udalosť smrti a zmŕtvychvstania osvetľuje ako blesk zvyšok Ježišovho príbehu.
Nebol filantropom, ktorý sa staral o ľudské utrpenia a choroby; bol a je oveľa viac. V ňom je nielen dobro; je to niečo viac, je to spása – a to nie je záchrana príležitostná, ktorá ma zachráni pred chorobou alebo chvíľou zúfalstva, ale spása úplná, mesiášska, ktorá dáva dúfať v definitívne víťazstvo života nad smrťou.“
Ježiš sa neustále modlí
„V dňoch jeho poslednej Veľkej noci nachádzame Ježiša plne ponoreného do modlitby. Modlí sa dramatickým spôsobom v Getsemanskej záhrade prepadnutý smrteľnou úzkosťou. Napriek tomu Ježiš sa práve v tej chvíli obracia k Bohu a nazýva ho Abba, Otče.
Toto slovo v aramejčine – v Ježišovom jazyku – vyjadruje intimitu, dôveru. Práve vtedy, keď Ježiš cíti, ako sa okolo neho zhlukujú temnoty, preniká nimi tým malým slovom: Abba, Otecko. Ježiš sa modlí aj na kríži, temne zahalený mlčaním Boha. No napriek tomu sa na jeho perách rodí ešte raz slovo ,Otče‘.
Je to tá najchrabrejšia modlitba, pretože Ježiš je na kríži absolútnym orodovníkom; modlí sa za ostatných, modlí sa za všetkých, aj za tých, ktorí ho odsudzujú, bez toho, že by sa niekto postavil na jeho stranu, okrem jedného úbohého zločinca. Všetci boli proti nemu alebo boli ľahostajní, iba zločinec rozpoznáva tú moc.
,Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia‘ (Lk 23, 34). Na vrchole drámy, v ukrutnej bolesti duše i tela, sa Ježiš modlí slovami žalmov; spolu s chudobnými sveta, zvlášť s tými, ktorí sú všetkými zabudnutí, vyslovuje tragické slová Žalmu 22: ,Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?‘ (Ž 22, 2).
Cítil opustenosť a modlil sa. Na kríži sa napĺňa dar Otca, ktorý ponúka lásku, čiže napĺňa sa naša spása. A znovu ho volá: ,Bože môj‘; ,Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.‘ Takže v tých troch hodinách na kríži je kompletne všetko modlitbou.“
Ježiš sa modlí za nás
„Ježiš sa modlí v rozhodujúcich hodinách umučenia a smrti. A vzkriesením Otec túto modlitbu vyslyší. Ježišova modlitba je intenzívna, Ježišova modlitba je jedinečná a stáva sa aj vzorom našej modlitby. Ježiš sa modlil za všetkých, modlil sa aj za mňa, za každého z vás.
Každý z nás môže povedať: Ježiš sa na kríži modlil za mňa. Aj v tom najbolestnejšom z našich utrpení nikdy nie sme sami. Ježišova modlitba je s nami. Nuž modlime sa a pamätajme, že on sa modlí za nás. A toto sa mi zdá tým najkrajším na zapamätanie: pamätať na tú milosť, že my sa nielenže modlíme, ale sme aj takpovediac zahrnutí modlitbou; sme už prijatí do dialógu Ježiša s Otcom v spoločenstve Ducha Svätého.
Ježiš sa modlí za mňa – každý z nás si toto môže zapísať do srdca – a na to nesmieme zabudnúť. Ani v najhorších chvíľach. Sme už prijatí do dialógu Ježiša s Otcom v spoločenstve Ducha Svätého.
Boli sme chcení v Ježišovi Kristovi a tiež v hodine umučenia, smrti a zmŕtvychvstania bolo všetko obetované za nás. A tak v modlitbe a v živote nám nezostáva iné než mať odvahu, nádej a s touto odvahou a nádejou mocne cítiť Ježišovu modlitbu a napredovať.“