Ježiš sa za nás stále modlí

„Evanjeliá nám ukazujú, aká podstatná bola modlitba vo vzťahu Ježiša k učeníkom. A toto sa vyjavuje už pri výbere tých, ktorí sa neskôr stanú apoštolmi.“

Dôležité rozhodnutia vždy po modlitbe

„Lukáš umiestňuje voľbu apoštolov do presného kontextu modlitby a hovorí takto: ,V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi‘ (Lk 6, 12 – 13).

Ježiš si vyvolil apoštolov po noci v modlitbe. Zdá sa, že pri tomto výbere nebolo iné kritérium ako modlitba, Ježišov dialóg s Otcom. Podľa posúdenia, ako sa títo muži potom správali, by sa zdalo, že výber nebol najlepší, pretože všetci zutekali, pred umučením ho nechali samého; ale je to práve toto, osobitne prítomnosť Judáša, budúceho zradcu, čo dokazuje, že tieto mená boli zapísané v Božom pláne.

V Ježišovom živote sa ustavične objavujú modlitby za jeho priateľov. Apoštoli sa niekedy stávajú pre neho dôvodom na obavy, ale Ježiš, ako ich prijal od Otca, po modlitbe, tak ich nosí vo svojom srdci, aj s ich chybami, aj v ich pádoch. V tomto všetkom objavujeme, že Ježiš bol učiteľ a priateľ, vždy ochotný trpezlivo čakať na obrátenie učeníka.“

Ježiš sa za nás neprestáva modliť

„Najvyšším vrcholom tohto trpezlivého čakania je plátno lásky, ktoré Ježiš tká okolo Petra. Pri Poslednej večeri mu hovorí: ,Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov‘ (Lk 22, 31 – 32).

Je pôsobivé vedieť, že v čase zlyhania Ježišova láska nepoľavuje. ,Ale otče, ak som ja v smrteľnom hriechu, je tu tiež Ježišova láska? – Áno. A Ježiš sa stále za mňa modlí? – Áno. Ale ak som spáchal najškaredšie veci a mnoho hriechov, Ježiš ma stále miluje? – Áno.‘

Ježišova láska a modlitba za každého z nás neprestávajú, dokonca sa stávajú intenzívnejšími. A my sme v centre jeho modlitby! Toto si musíme vždy pamätať: Ježiš sa modlí za mňa, modlí sa teraz pred Otcom a ukazuje mu rany, ktoré so sebou priniesol, aby ukázal Otcovi cenu našej spásy.

To je láska, ktorú voči nám prechováva. Toto je veľká istota, ktorú musíme mať.“

Modlitba je jediný zdroj svetla a sily

„Ježišova modlitba sa vracia presne v kľúčovom okamihu jeho cesty, keď sa preveruje viera učeníkov. Znova si vypočujme evanjelistu Lukáša: ,Keď sa raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy?

Oni mu odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov. A vy ma za koho pokladáte? opýtal sa ich. Odpovedal Peter: Za Božieho Mesiáša. Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať‘ (Lk 9, 18 – 21).

Zlomové chvíle Ježišovho poslania vždy predchádza modlitba, ale nie modlitba taká mimochodom, ale modlitba intenzívna a dlhotrvajúca. Táto previerka viery sa javí ako cieľ, avšak je to obnovený východiskový bod pre učeníkov, pretože od tej chvíle už ďalej Ježiš akoby o stupeň pozdvihol tón svojho poslania, keď im otvorene hovorí o svojom umučení, smrti a zmŕtvychvstaní.

V tejto perspektíve, ktorá inštinktívne budí odmietanie, ako u učeníkov, tak aj u nás, ktorí čítame evanjelium, je modlitba jediným zdrojom svetla a sily. Zakaždým, keď cesta vedie do kopca, je potrebné sa modliť intenzívnejšie.“

Neprestaňme sa modliť

„Ježiš nielenže chce, aby sme sa modlili, ako sa on modlí, ale uisťuje nás, že aj keby naše pokusy o modlitbu boli úplne bezúspešné a neúčinné, vždy môžeme počítať s jeho modlitbou. Musíme si uvedomiť: Ježiš sa modlí za mňa. V tejto chvíli, v tomto okamihu. Urobte toto cvičenie pamäti a opakujte si to.

Keď je tu nejaká ťažkosť, keď ste na obežnej dráhe roztržitostí: Ježiš sa modlí za mňa. Nezabudnime, že to, čo v živote podopiera každého z nás, je Ježišova modlitba za každého z nás, s menom, priezviskom; a pritom Ježiš ukazuje Otcovi svoje rany, ktoré sú cenou za našu spásu.“