Ježiš stoluje s hriešnikmi

Úvod patril krátkej katechéze v ktorej pápež vysvetľoval nedeľné evanjelium v ktorom Ježiša kritizovali za to, že prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.

„Táto veta je v skutočnosti znamenitou správou. Ježiš prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. To sa deje s nami na každej svätej omši v každom kostole: Ježiš nás rád prijíma pri svojom stole, kde za nás obetoval seba samého. Mohli by sme napísať na brány svojich kostolov vetu: Tu Ježiš prijíma hriešnikov a stoluje s nimi.“

V evanjeliu Ježiš na túto kritiku odpovedá troma krásnymi podobenstvami, ktoré ukazujú jeho blízkosť tým, ktorí majú pocit, že sú od neho ďaleko.

Prvé podobenstvo je o stratenej ovci. V ňom Pán ukazuje, že „Boh sa nevzdáva, ležíš mu na srdci práve ty, ktorý si doteraz nepoznal krásu jeho lásky. V druhom podobenstve si mincou, s ktorej stratou sa Pán nezmieril a ustavične ju hľadá, čo znamená, že v jeho očiach si drahocenný, že si jedinečný. A v treťom podobenstve je Boh otcom, ktorý čaká na návrat márnotratného syna.

Boh nás vždy očakáva, neochabuje, nestráca odvahu, lebo my a každý z nás sme oným opätovne objatým synom, znovu nájdenou mincou, milovanou ovečkou, ktorú si kladie na ramená. Každý deň čaká, že si všimneme jeho lásku. A ty povieš: Ja som ale spáchal veľa zlého, príliš som toho napáchal. Nemaj strach: Boh ťa miluje, má ťa rád takého, aký si, a vie, že iba jeho láska môže tvoj život zmeniť.“