Jozef bol muž spravodlivý

Na úvod katechézy s názvom Jozef, muž spravodlivý a ženích Márie zaznel biblický úryvok z Matúšovho evanjelia: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť“ (Mt 1, 18 - 19).

Spravodlivý muž a ženích Márie

Dnes by som sa chcel hlbšie pozrieť na prívlastky viažuce sa na svätého Jozefa: „spravodlivý“ a „zasnúbený s Máriou“. V týchto slovách je ukryté posolstvo pre všetky snúbenecké i novomanželské páry.

O mnohých udalostiach súvisiacich s Jozefom hovoria iba apokryfné evanjeliá. Tieto nebiblické spisy mali za cieľ vyplniť medzery v kánonických evanjeliách, teda tých, ktoré sú v Biblii a ktoré nám poskytujú všetko podstatné pre kresťanskú vieru a život.

Pre nás je však dôležité, čo hovorí evanjelium o Jozefovi. Nie to, čo hovoria apokryfné spisy, ktoré nie sú ani zlé, ani škaredé; sú krásne, ale nie je to Božie slovo. Evanjeliá, ktoré sú súčasťou Svätého písma, sú Božím slovom.

Jedným z ich autorov je evanjelista Matúš, ktorý nazýva Jozefa spravodlivým.

Prečo? Pretože snúbenec - ak mu bola snúbenica neverná alebo ak otehotnela s iným mužom - ju mal udať. Na základe týchto zvykov skutočnosť - že „skôr ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala“ - vystavovala Pannu Máriu obvineniu z cudzoložstva.

V tých časoch boli za toto ženy ukameňované na smrť. Ale Jozef bol spravodlivý. Hovorí: „Nie, to neurobím. Budem mlčať.“ Aby sme pochopili Jozefovo správanie k Márii, je užitočné pripomenúť si svadobné zvyky starého Izraela.

Manželstvo sa ponímalo v dvoch presne vymedzených fázach. Prvou bolo oficiálne zasnúbenie. Aj keď žena ešte rok žila v dome svojho otca, v skutočnosti sa považovala za snúbencovu „manželku“. Ešte spolu nežili, ale bolo to, akoby mu bola manželkou.

Druhým aktom bol presun nevesty z otcovského domu do ženíchovho domu. To sa uskutočnilo v slávnostnej procesii, ktorou sa zavŕšil sobáš. Nevestu tam vyprevadili jej priateľky.

Svätý a diskrétny

Evanjelium hovorí, že Jozef bol spravodlivý práve preto, že sa podriaďoval zákonu ako každý zbožný Izraelita.

Avšak jeho láska k Márii a dôvera v Máriu mu napovedali spôsob, ako by zachránil dodržanie zákona i česť svojej nevesty: rozhodol sa, že jej dá listinu o prepustení tajne, bez rozruchu, bez toho, aby ju vystavil verejnému poníženiu.

Vybral si cestu diskrétnosti, bez súdu a odškodnenia sa. Aká veľká je Jozefa svätosť! My - len čo sa o niekom dozvieme nejakú trochu „farbistú“ či nelichotivú novinku - okamžite ideme o tom klebetiť. Jozef, naopak, mlčí.

No evanjelista Matúš dodáva: „Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: ,Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 20 - 21).

Do Jozefovho rozlišovania zasahuje Boží hlas a prostredníctvom sna mu zjavuje zmysel, ktorý je väčší, než je jeho vlastná spravodlivosť.

Aké dôležité je pre každého z nás pestovať správny život a zároveň cítiť, že stále potrebujeme Božiu pomoc - aby sme si mohli rozšíriť obzory a posudzovať životné okolnosti z iného, širšieho, uhla pohľadu. Často sa cítime väzňami niečoho zlého, čo sa nám stalo.

Ale aj nad našimi životnými okolnosťami, ktoré sa spočiatku javia ako dramatické, stojí Božia prozreteľnosť, ktorá časom zmysluplne osvetlí bolesť, ktorá nás zasiahla.

Pokušením je uzavrieť sa do seba v tejto bolesti, teda v myšlienkach na nepríjemné veci, ktoré sa nám stali. A to nie je prospešné. Vedie to k smútku a zatrpknutosti. Zatrpknuté srdce je však veľmi mrzké.

Na ceste k zrelej láske

Chcel by som, aby sme sa zastavili a uvažovali nad detailom tohto evanjeliového príbehu, ktorý často prehliadame: Mária a Jozef sú snúbenci, ktorí istotne mali svoje sny a očakávania o budúcnosti. No Boh nečakane zasahuje do ich životov a obaja – i keď s počiatočnými ťažkosťami - otvoria dokorán svoje srdcia realite, ktorá pred nimi stojí.

Drahí bratia a drahé sestry, náš život často nie je taký, ako si ho predstavujeme. Predovšetkým vo vzťahoch lásky a citov je pre nás náročné prejsť od logiky zamilovanosti k logike zrelej lásky. Vy mladomanželia, dobre nad týmto premýšľajte.

Prvá fáza vzťahu je vždy poznačená určitým očarením, ktoré nás ponára do imaginárneho sveta. Ale práve vtedy, keď sa zdá, že sa zamilovanosť aj s jej očakávaniami končí, môže sa začať skutočná láska.

Milovať v skutočnosti neznamená očakávať, že druhá osoba alebo život budú zodpovedať našim predstavám; znamená to najmä rozhodnúť sa v úplnej slobode prevziať zodpovednosť za život, aký sa nám ponúka.

Preto nám Jozef dáva dôležité ponaučenie, že si volí Máriu „s otvorenými očami“. A môžeme povedať, že so všetkými rizikami. Jozefovo riziko nám dáva toto ponaučenie: berte život tak, ako prichádza. Zasiahol tam Boh? Beriem to. Jozef urobil, ako mu prikázal Pánov anjel.

Láska dvojice pokračuje v živote a dozrieva každý deň. Zásnubná láska je – dovoľte mi povedať – trochu romantická. Pre manželov, ktorí si už toto všetko prežili, sa začína zrelá každodenná láska, práca, výchova detí, ktoré prídu. Niekedy sa  romantika trochu vytratí. Teda nie je tu viac láska? Áno, je, ale je to zrelá láska.

Keď poviete: „Otče, niekedy sa hádame“ – odpovedám: Toto sa deje od čias Adama a Evy až dodnes. To, že sa manželia hádajú, je náš každodenný chlieb. Pýtate sa, či by vo vzťahu nemali byť hádky. Odpovedám: Áno, môžu byť. Hovoríte: „Otče, niekedy zvýšime hlas.“ Hovorím: „Stane sa to.“

Vravíte: „A tiež niekedy lietajú taniere.“ Aj na to hovorím: „Stáva sa to.“ Ako však zabezpečiť, aby to nepoškodilo život manželstva? Dobre počúvajte: nikdy nekončite deň bez zmierenia.

Viete prečo? Pretože studená vojna nasledujúceho dňa je veľmi nebezpečná. Nedovoľte, aby sa „deň po“ začal vojnou. Preto sa pred spaním zmierte. Cesta od zamilovanosti k zrelej láske je náročná, ale musíme po nej ísť.

Modlitba k sv. Jozefovi

Aj túto katechézu zakončíme modlitbou k sv. Jozefovi: „Svätý Jozef, ty, ktorý si miloval Máriu slobodne a rozhodol si sa vzdať svojich predstáv, aby si uvoľnil miesto realite, pomôž každému z nás nechať sa prekvapiť Bohom a prijať život nie ako niečo nepredvídateľné, pred čím sa treba chrániť, ale ako mystérium, ktoré skrýva tajomstvo pravej radosti. Vypros všetkým kresťanským snúbencom radosť a radikálnosť, ale neustále si udržiavajúc vedomie, že jedine s milosrdenstvom a odpustením je možná láska. Amen.