Každý je maličký

„V evanjeliu vidíme pomerne nezvyčajnú Ježišovu reakciu: je rozhorčený. Ježišovo rozhorčenie nie je spôsobené farizejmi, ale jeho učeníkmi, ktorí – aby ho uchránili pred tlačenicou davu – od neho odháňajú deti. Prečo sa Pán rozhorčuje?

Ježiš sa objatím dieťaťa stotožnil s maličkými: učil, že práve maličkým, ktorí sú závislí od iných a ktorí sa nemôžu odplatiť, treba slúžiť ako prvým. Kto hľadá Boha, nájde ho v maličkých, teda v núdznych, ktorým chýbajú nielen hmotné dobrá, ale aj starostlivosť a útecha: sú to chorí, ponižovaní, zajatci, imigranti, väzni.

Ježiš je namrzený, pretože každá urážka maličkého, chudobného a bezbranného človeka či dieťaťa je urážkou jeho – Ježiša. Učeník nemá maličkým len slúžiť, ale má sám seba považovať za maličkého. No považuje sa každý z nás za maličkého pred Bohom?

Vnímať sa ako maličkí, čiže ako tí, ktorí potrebujú spásu, je nevyhnutné na prijatie Pána. Keď sa nám darí, je nám dobre, podliehame ilúzii, že si vystačíme sami, že nepotrebujeme Boha. Bratia a sestry, toto je klam, lebo každý z nás je bytostne odkázaným, každý z nás je maličkým.

Musíme hľadať našu vlastnú malosť a uznať si ju. A tam nájdeme Ježiša. Priznať si v živote našu malosť je východiskovým bodom k tomu, aby sme sa stali veľkými. Nerastieme na základe úspechov a majetku, ale vo chvíľach zápasu a krehkosti. V núdzi dozrievame; vtedy otvárame srdce Bohu, ostatným, zmyslu života. Otvárame oči pre ostatných.“