Každý prejde dverami smrti

Kresťanský ľud odjakživa prechovával osobitnú úctu k sv. Jozefovi ako patrónovi dobrej smrti. „Táto úcta sa zrodila z myšlienky, že o zomierajúceho Jozefa sa starala Panna Mária a Ježiš.

Pred sto rokmi pápež Benedikt XV. napísal, že cez Jozefa ideme priamo k Márii a cez Máriu k pôvodcovi všetkej svätosti, ktorým je Ježiš. Nech nám sv. Jozef pomáha prežívať tajomstvo smrti čo najlepšie.

Pre kresťana je dobrá smrť skúsenosťou Božieho milosrdenstva, ktoré je nám nablízku aj v poslednej chvíli nášho života,“ vysvetlil pápež František a vyzdvihol dielo pápeža Benedikta XV., ktorý v roku 1920 vyzval duchovných pastierov, aby podporovali nábožné spolky, založené na vyprosovanie Jozefovho príhovoru za umierajúcich.

Boli to spolky „dobrej smrti“, „odchodu sv. Jozefa“ a spolok „pre umierajúcich“. Svätý Otec zdôraznil, že myšlienku na smrť nemáme z nášho osobného ani spoločenského života vytesňovať, ale postaviť sa k nej vo svetle Kristovho tajomstva.

Takisto pripomenul, že o starých ľudí sa treba starať ako o poklad ľudstva, pretože sú našou múdrosťou. Ako vzor ľudskej a kresťanskej múdrosti v pohľade na smrť Svätý Otec citoval slová emeritného pápeža Benedikta XVI.

„Benedikt XVI. o sebe pred niekoľkými dňami povedal, že stojí pred temnými dverami smrti. Je pekné poďakovať pápežovi Benediktovi, ktorý v 94 rokoch má jasné vedomie, aby nám to takto povedal: ,Som pred temnotou smrti, pred temnými dverami smrti.‘ Krásna rada, ktorú nám dal!“

Podľa slov pápeža Františka sa súčasná „kultúra pohody“ snaží odstrániť realitu smrti, ale pandémia koronavírusu ju dramatickým spôsobom opäť zdôraznila. Svätý Otec upozornil, že kresťanská viera nie je spôsob, ako exorcisticky vymiesť strach zo smrti. „Naša viera nám pomáha čeliť strachu.

Skôr či neskôr všetci prejdeme tými temnými dverami.“ V ďalšej časti katechézy vyzval veriacich, aby nepodľahli mentalite skartovania: „Prosím, neizolujme starých ľudí, neurýchľujme ich smrť.

Pohladiť starého človeka má v sebe rovnakú nádej ako pohladiť dieťa, pretože začiatok života i jeho koniec je vždy tajomstvom, ktoré treba rešpektovať, sprevádzať, starať sa oň, milovať ho.

Pravé svetlo, ktoré osvetľuje tajomstvo smrti, pochádza z Kristovho zmŕtvychvstania. A toto je svetlo, ktoré nás čaká za temnými dverami smrti.“ V súvislosti s témou nášho odchodu do večnosti pápež František zdôraznil aj potrebu delenia sa.

„Nikdy som nevidel za pohrebným sprievodom sťahovací voz. Nemá zmysel hromadiť, ak jedného dňa zomrieme. To, čo potrebujeme zhromažďovať, je dobročinná láska, schopnosť deliť sa, schopnosť nezostať ľahostajní k potrebám druhých.

Aký zmysel má hádať sa s bratom, sestrou, priateľom, ak jedného dňa zomrieme? Načo je dobré sa zlostiť, hnevať sa na  druhých?

Zoči-voči smrti sa mnohé problémy zmenšujú. Je dobré zomrieť zmierení a nezanechať žiadnu zášť ani výčitky. Chcel by som povedať jednu pravdu: všetci sme na ceste k tým dverám. Všetci.“