Korene rastú v tichu všedných dní

Táto časť Ježišovho života nás pozýva „znovuobjaviť hodnotu skrytého času. Času, v ktorom rastú korene a identita sa formuje v tichu všedných dní.

Aj v našom živote často tie najdôležitejšie rozhodnutia dozrievajú v období nenápadnej prípravy, keď sa naše túžby vycibria a sloboda sa utvrdzuje v malých, každodenných vernostiach“.

BOH NÁM DÔVERUJE

Ježišov krst je podľa pápežského kazateľa znamenie, ktoré osvetľuje cestu a ukazuje určité existenciálne pohyby, ktoré sme povolaní vykonať aj my. Veď tým, že sa Boh ponoril do našich vôd, ukázal, že „naša skutočnosť so všetkými svetlými i tienistými stránkami môže byť miestom spásy“.

Je to prejav jeho veľkej dôvery voči nám. Necháva konanie na ľudí, čo sa napokon dramaticky uskutoční pri jeho umučení. „Kristus sa v tichu naplno odovzdá do ľudských rúk a dovolí, aby ho pribili na kríž.“

Táto logika lásky preniká celý jeho život. „Ježiš vždy dá prednosť človeku v  slabosti, v  utrpení či v hriechu, hoci to znamená porušiť židovský kult.“ Jeho súcit je odzbrojujúci. „Do centra pozornosti vždy postaví druhého človeka.“

TRI POHYBY

Krst Ježiša nás podľa kazateľa pobáda do troch krokov. Prvý je vyjsť zo seba, dať priestor druhému. Vstupom do Jordánu nás Ježiš učí budovať spoločenstvo aj vtedy, keď prichádzajú skúšky a krízy.

„Druhý pohyb je obrátenie, chápané ako nepretržité cvičenie spytovania svedomia. Obrátenie nie je len morálna zmena, ale hlboká premena nášho spôsobu videnia, posudzovania a lásky.“

Do tretice je to ostať v realite s jej zložitosťami a výzvami bez toho, aby sme utekali. „Len tak môžeme aj uprostred ťažkostí rozpoznať, že na našej ceste prebýva Boh, ktorý nás neopúšťa, ale zostáva vždy s nami.“