Krása premenenia

„Učeníci videli svetlo Božej svätosti, ktoré žiari v tvári a odeve Ježiša, dokonalého obrazu Otca. Zjavuje sa Božia majestátnosť, veleba.“ Uvideli jas Božej lásky, ktorá je stelesnená v Kristovi. Zažili „predchuť raja“. Tak dlho mali Ježiša pri sebe, tak dlho sa pozerali na jeho tvár, a neuvedomili si, aká je krásna.

Svojím premenením ich Ježiš pripravuje na prichádzajúce udalosti, lebo „čoskoro budú musieť rozpoznať túto krásu, keď bude visieť na kríži a jeho tvár bude znetvorená“. Vo výnimočných chvíľach by sme radi zastavili čas a predĺžili zážitok. Podobne to chcel aj Peter, ale Ježiš to nedovolil.

„Jeho svetlo sa nedá zredukovať na magický okamih.“ Stalo by sa z neho len čosi falošné a umelé, ale Ježišovo svetlo je ako „ohnivý stĺp“. Jeho krása pobáda kráčať vpred, nasledovať ho až na Golgotu. Toto evanjelium o premenení nám odkazuje, aké je dôležité byť s Ježišom.

Vidieť „krásu lásky, ktorá sa dáva, aj keď nesie stopy kríža“. V jeho škole sa učíme zachytiť krásu v tvárach ľudí.

„Koľko úsmevov, jaziev, sĺz, vrások hovorí o láske okolo nás. Naučme sa ich rozoznávať a ešte veľkorysejšie milovať, slúžiť a odpúšťať.“ Aké svetlo vyhľadávame vo svojom živote? Ktorému dávame prednosť – pravému svetlu, čo prišlo na svet, alebo falošnému ohňu modiel?