Kresťanský spôsob znamená nežnosť

Po úvodnom srdečnom osobnom kontakte prechádzajúc pomedzi sektory s bezpečnostnými rozostupmi ľudí sa pápež prihovoril veriacim v katechéze. V príhovore zhrnul svoj cyklus Uzdraviť svet, v ktorom počas predchádzajúcich dvoch mesiacov postupne predložil podnety na východisko z komplexnej krízy spôsobenej pandémiou, pričom vychádzal z princípov katolíckej sociálnej náuky.

Ježiš uzdravuje svet

„V minulých týždňoch sme spolu vo svetle evanjelia uvažovali o tom, ako uzdraviť svet, ktorý trpí neblahým stavom. Koronakríza jasne ukázala, ba zdôraznila aktuálnu situáciu vo svete. Tento stav však tu už bol, pandémia ho len väčšmi zviditeľnila a zvýraznila.

Chcel by som, aby sa cesta solidarity neskončila zároveň s týmito mojimi katechézami, ale aby sme mohli pokračovať v spoločnom kráčaní a ,s očami upretými na Ježiša´ (Hebr 12, 2); s pohľadom na Ježiša, ktorý zachraňuje a uzdravuje svet.

Ako nám ukazuje evanjelium, Ježiš uzdravoval chorých každého druhu, dal zrak slepým, reč nemým, sluch nepočujúcim. A keď uzdravoval telesné choroby a neduhy, uzdravoval aj ducha odpustením hriechov, pretože Ježiš vždy odpúšťa; a uzdravoval rovnako i sociálne bolesti - začleňovaním vylúčených.“

Nevracajme sa k „normálnosti"

„Boli sme zamýšľaní v Božom srdci. ,Každý z nás je ovocím Božej myšlienky. Každý z nás je chcený, každý z nás je milovaný, každý je potrebný´ (Benedikt XVI.: Homília na začiatku Petrovej služby, 24. apríla 2005; porov. Encyklika Laudato si´, 65). Okrem toho každé stvorenie má nám čo vypovedať o Bohu Stvoriteľovi.

Uvedomovanie si tejto pravdy a vďačnosť za vnútorné spojivá nášho univerzálneho spoločenstva so všetkými ľuďmi a všetkými stvoreniami aktivujú veľkodušnú a jemnocitnú starostlivosť.

Preto by sme mali regenerovať spoločnosť, a nie vracať sa k takzvanej normálnosti, ktorá je chorou normálnosťou; dokonca bola chorou ešte pred pandémiou. Pandémia to len zvýraznila!

Normálnosť, k akej sme povolaní, je normálnosť Božieho kráľovstva, kde ,slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium´ (Mt 11, 5).

Kresťanský spôsob takto konať však nie je spôsobom mechanickým - je to spôsob ľudský. Zo súčasnej krízy, ktorú vyhrotila pandémia, by sme sa nijako nedokázali dostať von mechanicky, teda len pomocou nových prostriedkov, nástrojov – aj keď sú veľmi dôležité.

Môžu urobiť všeličo, ale jedno nedokážu: nežnosť. A nežnosť je znamenie Ježišovej prítomnosti. Ide o priblíženie sa k blížnemu - aby sme k druhému človeku kráčali, uzdravovali ho, pomáhali mu, obetovali sa preňho.“

Nerovnosť

„Malý vírus ďalej spôsobuje hlboké rany a odhaľuje našu fyzickú, sociálnu a duchovnú zraniteľnosť. COVID-19 obnažil veľkú nerovnosť, ktorá vládne vo svete - nerovnosť v príležitostiach, v produktoch, v prístupe k zdravotníckej starostlivosti, k technológiám, k vzdelávaniu, lebo milióny detí nemôžu ísť do školy... Je to celý zoznam nespravodlivostí.

No tieto nespravodlivosti nie sú prirodzené ani neodvratné. Sú dielom človeka, lebo pochádzajú z modelu rastu oddeleného od hlbších hodnôt. Plytvá sa jedlom, ktoré sa zvýši zo stolom, hoci z toho prebytku by sa mohli najesť všetci.

A práve preto, aby sme vyšli z pandémie, musíme nájsť liečbu nie iba na koronavírus – čo je dôležité! – ale aj na veľké ľudské a sociálno-ekonomické vírusy. Nezakrývať ich, nepremaľovávať ich, aby ich nebolo vidno.

Určite nemôžeme čakať, že ekonomický model, ktorý je založený na nespravodlivom a neudržateľnom rozvoji, vyrieši naše problémy. Neurobil tak v minulosti a ani neurobí tak ani v budúcnosti, pretože to nemôže urobiť, aj keď určití falošní proroci pokračujú sľubovaním kaskádovitého efektu, ktorý sa však nikdy nedostaví. Musíme napredovať s nehou.