Kresťanstvo bez liturgie je akoby bez Krista

V katechéze na generálnej audiencii 3. februára pokračoval Svätý Otec František v cykle o modlitbe, pričom sa zameral na jej bohoslužobný rozmer. Zdôraznil neoddeliteľnú spätosť kresťanskej spirituality s liturgiou a vysvetlil životný dosah toho, že slávenie liturgie je udalosťou stretnutia sa s Kristom.
VN SK 10.02.2021
Kresťanstvo bez liturgie je akoby bez Krista

„Kristus je prítomný a v liturgii sa modlíš s Kristom, ktorý je po tvojom boku,“ upozornil veriacich v katechéze pápež František. Snímka: profimedia.sk

Ako biblický úvod ku katechéze zaznel úryvok z Listu Hebrejom:

No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova(Hebr 12, 22 – 24).

Rôzne formy duchovnosti

„Viackrát sa v dejinách Cirkvi vyskytlo pokušenie praktizovať intimistické kresťanstvo, ktoré neuznáva duchovnú dôležitosť verejných liturgických obradov. Často sa táto tendencia odvolávala na údajnú väčšiu čistotu nábožnosti, ktorá by nezávisela od vonkajších slávení, pokladaných za nepotrebnú či škodlivú záťaž.

V centre kritík sa ocitala nie konkrétna obradná forma alebo určitý spôsob slávenia, ale samotná liturgia, liturgická forma modlitby. Vskutku v Cirkvi možno nájsť určité formy duchovnosti, ktoré nevedeli primerane integrovať liturgický moment.

Mnohí veriaci, hoci sa vytrvalo zúčastňovali na obradoch, predovšetkým na nedeľnej svätej omši, čerpali pokrm pre svoju vieru a svoj duchovný život skôr z iných zdrojov devocionálneho charakteru. Modlitba kresťanov prechádza cez konkrétne sprostredkovania: Sväté písmo, sviatosti, liturgické obrady, komunitu.

V kresťanskom živote sa nedáva bokom telesná a materiálna sféra, pretože v Ježišovi Kristovi sa práve ona stala cestou spásy. Mohli by sme povedať, že sa musíme modliť aj telom; telo je súčasťou modlitby.“

Kresťanstvo nemôže byť bez liturgie

„Neexistuje teda kresťanská duchovnosť, ktorá by nebola zakorenená v slávení svätých tajomstiev. Katechizmus píše: ,Poslanie Krista a Ducha Svätého, ktorý vo sviatostnej liturgii Cirkvi ohlasuje, sprítomňuje a sprostredkuje tajomstvo spásy, pokračuje v srdci, ktoré sa modlí‘ (KKC 2655).

Liturgia sama osebe nie je len spontánnou modlitbou, ale čímsi viac, čímsi originálnejším; je aktom, ktorý zakladá kompletne celú kresťanskú skúsenosť, a preto aj modlitba je udalosťou, je dianím, je prítomnosťou, je stretnutím. Je to stretnutie s Kristom.

Kristus sa sprítomňuje v Duchu Svätom prostredníctvom sviatostných znakov; odtiaľ pre kresťanov vyplýva nevyhnutnosť zúčastňovať sa na božských tajomstvách. Kresťanstvo bez liturgie, odvážil by som sa povedať, je azda akýmsi kresťanstvom bez Krista. Bez Krista v úplnosti.

Dokonca i v obrade pri tej najväčšej jednoduchosti, ako ho niektorí kresťania slávili a slávia vo väzeniach alebo v skrytosti domu počas prenasledovaní, Kristus sa reálne sprítomňuje a darúva svojim veriacim. Liturgia si práve kvôli svojej objektívnej dimenzii vyžaduje, aby sa slávila so zanietením; aby sa milosť, vyliata v obrade, nerozptýlila, ale prenikla do životného prežívania každého.“

Kristus je protagonistom liturgie

„Modlitba kresťana si osvojuje sviatostnú prítomnosť Ježiša. To, čo je mimo nás, stáva sa našou súčasťou;
liturgia to dokonca vyjadruje gestom takým prirodzeným, akým je jedenie. Svätá omša nemôže byť len počúvaná, a výraz ,idem si vypočuť omšu‘ je nesprávny.

Svätú omšu si nemôžeme len vypočuť, akoby sme boli len divákmi niečoho, čo sa kĺže preč bez toho, že by nás to zaangažovalo. Svätá omša je vždy slávená, a nielen kňazom, ktorý jej predsedá, ale všetkými kresťanmi, ktorí ju prežívajú. A centrom je Kristus!

My všetci, v rôznosti darov a služieb, všetci sa zjednocujeme s jeho konaním, pretože on, Kristus, je protagonistom liturgie. Keď prví kresťania začínali žiť svoj kult, robili to aktualizovaním Ježišových gest a slov, so svetlom a silou Ducha Svätého, aby sa ich život, zasiahnutý tou milosťou, stal duchovnou obetou prinesenou Bohu.

Tento prístup bol skutočnou revolúciou. Život je povolaný stať sa kultom Boha (bohoslužbou), ale to sa nemôže uskutočniť bez modlitby, predovšetkým liturgickej modlitby.

Nech nám všetkým táto myšlienka pomôže, keď ideme v nedeľu na svätú omšu; idem sa modliť v spoločenstve, idem sa modliť s Kristom, ktorý je prítomný. Kristus je prítomný a v liturgii sa modlíš s Kristom, ktorý je po tvojom boku.