Laici sú dôležití pri šírení viery
„Skutky apoštolov rozprávajú, že Pavol, ako neúnavný evanjelizátor, po svojom pobyte v Aténach nesie evanjelium ďalej do sveta. Novou etapou jeho misionárskej cesty je Korint, hlavné mesto rímskej provincie Achájsko, obchodné a kozmopolitné mesto vďaka prítomnosti dvoch významných prístavov.
Pavol nachádza pohostinnosť u manželského páru Akvilu a Priscilly, nútených presťahovať sa z Ríma do Korintu po tom, ako cisár Klaudius nariadil vyhnanie Židov.
Chcel by som urobiť jednu vsuvku. Židovský ľud si v dejinách veľa vytrpel. Bol vyháňaný, prenasledovaný. A v minulom storočí sme videli mnohé, mnohé krutosti, ktoré židovskému národu urobili, a všetci sme boli presvedčení, že už sa to skončilo. Ale v súčasnosti sa začína tu a tam znovu rodiť zvyk prenasledovania Židov. Bratia a sestry, toto nie je ani ľudské, ani kresťanské. Židia sú naši bratia! A nemajú byť prenasledovaní. Je to jasné?
Títo manželia dokazujú, že majú srdce plné viery v Boha a štedrosti voči druhým, schopné mať miesto pre tých, ako oni, čo zakúšajú údel cudzincov. Táto vnímavosť ich učí nebyť zameranými sami na seba, praktizovať kresťanské umenie pohostinnosti a otvoriť dvere svojho domu, aby prichýlili apoštola Pavla. Takto prijímajú nielen samotného evanjelizátora, ale aj posolstvo, ktoré prináša so sebou: Kristovo evanjelium.“
Ani dnes nemajú kresťania všade slobodu
„Akvila a Priscilla zdieľajú s Pavlom aj profesijnú činnosť, teda šitie stanov. Pavol si v skutočnosti veľmi cenil manuálnu prácu a dával jej privilegované miesto v kresťanskom svedectve okrem toho, že ju považoval za správny spôsob obživy, aby nebol na príťaž iným alebo komunite.
Dom Akvilu a Priscilly v Korinte otvára dvere nielen apoštolovi, ale aj bratom a sestrám v Kristovi. Aj dnes v niektorých krajinách, kde nie je náboženská sloboda, kde niet slobody pre kresťanov, kresťania sa zhromažďujú v nejakom dome, trochu ukrytí, aby sa modlili a slávili Eucharistiu.
Po jedenapolročnom pobyte v Korinte Pavol zanecháva toto mesto spolu s Akvilom a Priscillou, ktorí sa zastavujú v Efeze. Aj tam sa ich dom stáva miestom katechézy. Nakoniec sa manželský pár vracia do Ríma a bude adresátom nádhernej chváloreči, ktorú apoštol vkladá do Listu Rimanom.“
Domáca cirkev
„Pavol mal srdce plné vďaky a v Liste Rimanom o týchto manželoch napísal takto, počúvajte: ,Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi. Oni nastavili vlastné šije za môj život. Im som nielen ja zaviazaný vďakou, ale aj všetky cirkvi z pohanov’ (Rim 16, 3 - 4).
Koľké rodiny v čase prenasledovania riskujú vlastný krk pri poskytovaní úkrytu prenasledovaným! Medzi početnými spolupracovníkmi Pavla vynikajú Akvila a Priscilla ako vzory manželského života zodpovedne zaangažovaného v službe celej kresťanskej komunite a pripomínajú nám, že vďaka viere a evanjelizačnému nasadeniu mnohých laikov, takých ako oni, sa kresťanstvo dostalo až k nám.
Totiž ,na jeho zakorenenie sa v ľudskej pôde, na jeho živý rozvoj, bolo nevyhnutné úsilie týchto rodín. Ale pomyslite na to, že kresťanstvo bolo od začiatku hlásané laikmi.
Aj vy, laici, ste zodpovední, vďaka vášmu krstu, aby ste niesli vieru ďalej. Bolo to úsilie mnohých rodín, týchto manželov, týchto kresťanských komunít, veriacich laikov, ktorí ponúkli ten humus, živnú pôdu pre rast viery’ (Benedikt XVI., katechéza 7. februára 2007).
Myslím, že sú tu prítomní novomanželia: počúvajte, aké je vaše povolanie, musíte byť živou sochou – aby vylial svojho Ducha na všetky kresťanské páry, aby podľa vzoru Akvilu a Priscilly vedeli otvárať dvere svojich sŕdc Kristovi a bratom a premieňali svoje domy v domáce cirkvi.“
Českí pútnici v Ríme
Medzi mnohými pútnikmi na generálnej audiencii bola aj veľká skupina veriacich z Českej republiky, ktorí prišli v rámci národnej púte pri príležitosti výročia kanonizácie svätej Anežky Českej. Svätý Otec ich pozdravil slovami:
„Nech svätá Anežka, sprítomnená jej sochou, ktorú ste sem priniesli, sa za vás aj naďalej prihovára, aby ste mohli žiť evanjelium s obnoveným nadšením a usilovať sa o spoločné dobro medzi mnohými spoluobčanmi, ktorí stále nepoznajú Pána Ježiša.“