Ľudstvo opäť stavia babylonskú vežu

Svätý Otec sa veľmi trápi. Ani nie tak pre svoju chorobu, napriek ktorej prišiel v stredu 29. novembra medzi veriacich do Auly Pavla VI., ale najmä pre vojny a mocenské záujmy.

„Modlime sa aj naďalej za vážnu situáciu v Izraeli a Palestíne. Pokoj, prosím, mier. Hovoril som s tamojšou farnosťou: niet vody, niet chleba. Trpia jednoduchí ľudia. Vo vojne každý prehráva. Avšak nie – výrobcovia zbraní, tí dobre zarábajú na smrti,“ povedal s utrápenou tvárou.

Do tohto sveta sme povolaní prinášať Božie slovo. Evanjelium pre dnešok bola hlavná téma pápežovej katechézy, ktorú predniesol Filippo Ciampanelli zo Štátneho sekretariátu.

NEBEZPEČNÉ AMBÍCIE

V úvode vymenúva dôvody súčasného strachu: vojny, klimatické zmeny, svetová nespravodlivosť, migrácia, kríza v rodinách, kríza nádeje. Preferuje sa kultúra individualizmu a do centra sa stavia technika, akoby bola schopná vyriešiť všetky problémy.

„Mohli by sme dokonca povedať, že sa nachádzame v prvej civilizácii v dejinách, ktorá sa globálne snaží organizovať ľudskú spoločnosť bez prítomnosti Boha, sústreďuje sa v obrovských mestách, ktoré zostávajú horizontálne, hoci majú závratné mrakodrapy.“

Nápadne to pripomína snahu Babylončanov postaviť vežu siahajúcu až do neba, aby sa postavili na miesto Boha. „Sú to nebezpečné, odcudzujúce, ničivé ambície.“

Preto Boh zmietol jazyky a „znovunastolil rozdiely, znovuvytvoril podmienky na rozvoj jedinečnosti, oživil mnohorakosť tam, kde by ideológia chcela presadiť jednotvárnosť“.

Z BALKÓNA DO ULÍC

Tento príbeh je aktuálny aj dnes. „Je nevyhnutné prísť tam, kde sa formujú nové rozprávania a vzory, zasiahnuť Ježišovým slovom najhlbšie jadrá duše miest,“ citoval exhortáciu Evangelii gaudium. Čo to znamená?

„Inými slovami, Ježiša možno ohlasovať len tak, že človek obýva kultúru svojej doby a vždy má v srdci slová apoštola Pavla: Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy.“

Evanjelium je pre dnešok, pre dnešnú spoločnosť, kultúru, ľudí. „Evanjelizovať ich neznamená stáť na balkóne a kričať meno Ježiš, ale vyjsť do ulíc, ísť na miesta, kde žijú, pracujú, študujú, kde trpia.“ Sme povolaní byť kvasom dialógu a stretnutia.

„Osvojme si Ježišovu túžbu: pomáhať spolupútnikom, aby nestratili túžbu po Bohu, aby mu otvorili svoje srdce a našli jediného, ktorý dnes a vždy dáva človeku pokoj a radosť.“

TVRDÝ TRÉNING

Dobré veci chcú tvrdý tréning. Svedčia o tom aj cirkusoví akrobati, ktorí v závere audiencie predviedli svoje husárske kúsky. Svätý Otec ocenil ich vystúpenie.

„Cirkus vyjadruje jeden rozmer ľudskej duše: rozmer nezištnej radosti. Som veľmi vďačný týmto chlapcom a dievčatám, ktorí nás rozosmievajú a zároveň dávajú príklad tvrdého tréningu.“