Malé spoločenstvá sú kvasom aj dnešnej kultúry

Na úvod katechézy zaznel biblický úryvok z Listu Galaťanom, v ktorom sv. Pavol píše: „Galatským cirkvám: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista, ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca: jemu sláva na veky vekov. Amen“ (Gal 1, 2 – 5).

Aktuálny list

„Rád by som sa zamyslel nad niektorými témami, ktoré apoštol Pavol predkladá vo svojom Liste Galaťanom. Je to veľmi dôležitý list, povedal by som, že je rozhodujúci – nielen kvôli lepšiemu spoznaniu apoštola, ale predovšetkým kvôli zváženiu niektorých tém, ktorým sa podrobne venuje, čím ukazuje krásu evanjelia.

V tomto liste Pavol uvádza niekoľko životopisných odkazov, ktoré nám umožňujú spoznať jeho obrátenie a rozhodnutie dať svoj život do služby Ježiša Krista. Venuje sa tiež niektorým tematikám veľmi dôležitým pre vieru, ako je sloboda, milosť a kresťanský spôsob života, ktoré sú mimoriadne aktuálne, pretože sa dotýkajú mnohých aspektov života Cirkvi našej doby.

Je to list veľmi aktuálny. Zdá sa, akoby bol písaný pre naše časy. Prvou črtou, ktorá vychádza na povrch v tomto Pavlovom liste, je veľké dielo evanjelizácie uskutočnené apoštolom, ktorý počas svojich misijných ciest najmenej dvakrát navštívil spoločenstvá v Galácii.

Pavol sa obracia na kresťanov tohto územia. Nevieme presne, na ktorú zemepisnú oblasť sa to vzťahuje, ani s určitosťou nemôžeme povedať dátum, kedy napísal tento list. Vieme, že Galaťania boli starodávnym keltským obyvateľstvom, ktoré sa po mnohých peripetiách usadilo v rozšírenej oblasti Anatólie, ktorá mala svoje hlavné mesto v Ancyre, čo je dnes Ankara, hlavné mesto Turecka.

Pavol iba spomína, že pre chorobu bol prinútený zastaviť sa v tomto regióne (porov. Gal 4, 13). Svätý Lukáš v Skutkoch apoštolov nachádza duchovnejšiu motiváciu. Hovorí, že ,prešli cez Frýgiu a galatský kraj, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii‘ (Sk 16, 6).

Tieto dve skutočnosti nie sú v rozpore; skôr naznačujú, že cesta evanjelizácie nezávisí vždy od našej vôle a našich projektov, ale vyžaduje ochotu dať sa tvárniť a ísť aj po cestách, ktoré sa nepredpokladali.“

Pastoračná starostlivosť

„Čo však môžeme potvrdiť, je, že vo svojej neúnavnej evanjelizačnej práci dokázal apoštol Pavol založiť viacero malých spoločenstiev roztrúsených po celom regióne Galácie. Keď Pavol prišiel do nejakého mesta, do nejakej oblasti, nebudoval hneď veľkú katedrálu.

Vytváral malé komunity, ktoré sú kvasom našej dnešnej kresťanskej kultúry. Začínal vytváraním malých komunít. A tieto malé spoločenstvá postupne rástli a napredovali. Aj dnes sa táto pastoračná metóda koná v každej z misijných oblastí.

To, čo si musíme všimnúť, je pastoračná starostlivosť Pavla, ktorá je plná zápalu. On po založení týchto cirkví zbadá veľké nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje ich rast vo viere. Duchovný pastier je ako otec či mama, ktorí si hneď všimnú ohrozenia detí.

Medzi komunity sa totiž infiltrovali niektorí kresťania pochádzajúci z judaizmu a prefíkane začali zasievať teórie, ktoré boli v rozpore s učením apoštola, dokonca až do takej miery, že ho začali očierňovať. Takto sa to deje odjakživa: obrať apoštola o autoritu.

Títo Pavlovi protivníci tvrdili, že aj pohania musia podstúpiť obriezku a žiť podľa pravidiel Mojžišovho zákona. Vracajú sa vzad k predošlému dodržiavaniu vecí, ktoré už boli prekonané evanjeliom. A nielen to. Títo odporcovia tvrdili, že Pavol nebol skutočným apoštolom, a preto nemal nijakú autoritu kázať evanjelium.“

„Strážcovia pravdy“

„Galaťania sa ocitli v situácii krízy. Čo im bolo treba robiť? Počúvať a nasledovať to, čo im Pavol kázal, alebo dať za pravdu novým kazateľom, ktorí ho obviňovali? Nie je ťažké predstaviť si stav neistoty, ktorý ovládol ich srdcia.

Spoznanie Ježiša a viera v dielo spásy uskutočnené jeho smrťou a zmŕtvychvstaním boli pre nich skutočne začiatkom nového života; života slobody. Preto sa zoči-voči kritikám nových kazateľov cítili dezorientovaní a neistí v tom, ako sa majú správať.

,Kto má pravdu? Pavol alebo títo ľudia, ktorí teraz prichádzajú učiť iné veci? Komu dať za pravdu?‘ V stávke bolo naozaj veľa! Táto situácia nie je príliš vzdialená od skúsenosti, ktorú mnoho kresťanov zažíva v našej dobe.

Ani dnes nie je núdza o kazateľov, ktorí najmä prostredníctvom nových komunikačných prostriedkov môžu znepokojovať komunity. Prezentujú sa nie tým, že by v prvom rade ohlasovali evanjelium Boha, ktorý miluje človeka v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi, ale aby ako ,strážcovia pravdy‘ – sami sa tak nazývajú – nástojčivo opakovali, aký je najlepší spôsob, ako byť kresťanom.

A s rozhodnosťou tvrdia, že skutočným kresťanstvom je to, s ktorým sú spätí oni, kresťanstvo často stotožňované s istými formami minulosti, a že riešením dnešných kríz je návrat späť, aby sa nestratila pravosť viery.

Aj dnes existuje pokušenie uzavrieť sa do určitých istôt získaných v tradíciách minulosti. Nasledovať učenie apoštola Pavla v Liste Galaťanom nám pomôže pochopiť, ktorou cestou sa máme uberať. Tá, ktorú naznačil apoštol, je oslobodzujúca a stále nová cesta ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša.“