Mať miesto pri stole s Bohom

Služba čakania na Pána je špecifickou úlohou seniorov v Cirkvi a zároveň je svedectvom viery, uviedol pápež František počas generálnej audiencie.
VN SK 16.08.2022
Mať miesto pri stole s Bohom

Pápež venoval osobitý dôraz myšlienke, že starí ľudia majú v Cirkvi službu očakávania Pána a čas staroby je prípravou na prechod do večnosti. Snímka: profimedia.sk

Po vyše mesačnej prestávke Svätý Otec pokračoval v stredu 10. augusta vo svojej katechéze o zmysle a hodnote staroby. V úvode šestnástej časti cyklu s názvom Idem vám pripraviť miesto naznačil, že sa pomaly chýli ku koncu.

Tentoraz pápež venoval osobitý dôraz myšlienke, že starí ľudia majú v Cirkvi službu očakávania Pána a čas staroby je prípravou na prechod do večnosti. „Staroba prežívaná v očakávaní Pána sa môže stať naplnenou ‚apológiou‘ viery, ktorá dáva zdôvodnenie našej nádeji pre všetkých.“

NECH SA SRDCE NEVZRUŠUJE

Ako biblický úvod ku katechéze si Svätý Otec František vybral úryvok z Jánovho evanjelia, v ktorom sa Ježiš lúči s najbližšími slovami útechy a prísľubu: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 1 – 3).

Ježišovi najbližší sú teda v očakávaní, najmä tí starší, a očakávajú jeho opätovný príchod. „Staroba je priaznivým obdobím pre dojímavé a radostné svedectvo tohto očakávania.“ Pravou cieľovou stanicou života je podľa hlavy Katolíckej cirkvi miesto pri stole s Bohom, v Božom svete.

Potrebné je mať na pamäti aj to, že staroba plná skľúčenosti z nevyužitých príležitostí prináša skľúčenosť sebe i okoliu, no „staroba prežívaná s milotou a s úctou k reálnemu životu definitívne prekonáva ten omyl, že je potrebné vystačiť si sám a s vlastným úspechom“.

ČAS STARNUTIA AKO INICIÁCIA

Boh nám dáva k dispozícii čas starnutia, ktorý je „sám osebe jedným z tých ‚ešte väčších‘ diel, o ktorých hovorí Ježiš“. Počas našej pozemskej existencie, času iniciácie, čiže vedenia do plnšieho života, je čas nadradený priestoru, avšak „v naplnení Božieho prísľubu sa tento vzťah obracia: ten Boží priestor, ktorý nám Ježiš pripravuje s plnou starostlivosťou, je nadradený času nášho smrteľného života. (...)

Svet Boha je nekonečný priestor, v ktorom plynutie času už nemá váhu.“ Staroba už pozná význam času a  obmedzenia miesta, v  ktorom prežívame iniciáciu. Preto je vierohodná, vyzýva na radosť z plynutia času.

„Čas plynie a nie je to hrozba, ale prísľub.“ Práve počas staroby je podľa pontifika najvhodnejšia doba na „šírenie radostnej zvesti, že život je iniciáciou pre definitívne naplnenie“.

PREJAVUJME SOLIDARITU

V závere audiencie Svätý Otec prejavil solidaritu ukrajinskému ľudu, „ktorý ešte stále trpí touto krutou vojnou“, a tiež obyvateľom Kuby, ktorých 5. augusta postihla ničivá explózia palivových zásobníkov v Matanzase.

Následne si na pódium prišlo po pápežovo požehnanie množstvo mladomanželských párov, ktoré sedeli najmä v prvých radoch.