Meradlom viery je služba
V nedeľu 6. októbra Svätý Otec František pri pravidelnej poludňajšej modlitbe Anjel Pána vyzval veriacich na celom svete, aby sprevádzali modlitbou zasadnutie biskupskj synody o Amazónii, ktorá sa začala vo Vatikáne.
VN SK 07.10.2019
Svätý Otec František vyzval veriacich, aby sa modlili za biskupskú synodu o Amazónii. Snímka: profimedia.sk
Pred samotnou modlitbou v svojej krátkej katechéze hľadal odpoveď na otázku, ako poznať, že naša viera je rýdza, čistá a úprimná.
„Vysvetľuje nám to Ježiš svojím poukazom na meradlo viery - je ním služba. Robí tak cez podobenstvo, ktoré sprvu znie trochu zarážajúco, pretože používa postavu panovačného a neohľaduplného hospodára.
Ale práve takéto počínanie hospodára dáva vyniknúť tomu, čo je pravým jadrom podobenstva, totiž postoju ochoty u sluhu. Ježiš chce povedať, že práve takýmto je zoči-voči Bohu človek viery: plne sa dáva k dispozícii jeho vôli, bez vypočítavosti či nárokov.
Takýto postoj voči Bohu sa odráža aj v spôsobe správania sa v spoločenstve; odráža sa v radosti z toho, že si jeden druhému môžeme slúžiť, nachádzajúc už v tomto samotnom svoju odmenu, a nie v chválach či ziskoch, ktoré z toho môžu plynúť.
Práve tomuto nás učí Ježiš na konci tohto rozprávania: ,Keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť‘ (Lk 17, 10).
Neužitoční sluhovia, čiže bez nárokov na poďakovanie, bez požiadaviek. Sme neužitoční sluhovia - to je vyjadrenie pokory a ochoty, ktoré sú veľkým dobrodením pre Cirkev; a je to poukázanie na správny postoj - na pokornú službu, ktorej príklad nám dal Ježiš, keď umyl učeníkom nohy.“
„Vysvetľuje nám to Ježiš svojím poukazom na meradlo viery - je ním služba. Robí tak cez podobenstvo, ktoré sprvu znie trochu zarážajúco, pretože používa postavu panovačného a neohľaduplného hospodára.
Ale práve takéto počínanie hospodára dáva vyniknúť tomu, čo je pravým jadrom podobenstva, totiž postoju ochoty u sluhu. Ježiš chce povedať, že práve takýmto je zoči-voči Bohu človek viery: plne sa dáva k dispozícii jeho vôli, bez vypočítavosti či nárokov.
Takýto postoj voči Bohu sa odráža aj v spôsobe správania sa v spoločenstve; odráža sa v radosti z toho, že si jeden druhému môžeme slúžiť, nachádzajúc už v tomto samotnom svoju odmenu, a nie v chválach či ziskoch, ktoré z toho môžu plynúť.
Práve tomuto nás učí Ježiš na konci tohto rozprávania: ,Keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť‘ (Lk 17, 10).
Neužitoční sluhovia, čiže bez nárokov na poďakovanie, bez požiadaviek. Sme neužitoční sluhovia - to je vyjadrenie pokory a ochoty, ktoré sú veľkým dobrodením pre Cirkev; a je to poukázanie na správny postoj - na pokornú službu, ktorej príklad nám dal Ježiš, keď umyl učeníkom nohy.“